Záver sv. omše. Po skončení sv. obety dostávame poslanie, aby sme Krista, v ktorého spoločenstve sme prežívali túto obetu a obetnú hostinu, vniesli so sebou do každodenného života, do zamestnania, medzi ľudí, do sveta. Apoštolátom posvätiť svoje okolie, ľudí, s ktorými sa denne stýkame, nám ukladá účasť na sv. omši. Lež hodnoty, vyťažené zo sv. omše, máme uplatniť predovšetkým vo vlastnom živote.
Prepustenie. Kňaz ide znova do stredu, bozká oltár, otočí sa k ľudu a hovorí:
Ite, Missa est
Iďte, prepúšťam vás
S. Dóminus vobíscum. M. Et cum spíritu tuo.
K.Pán s vami. M.I s duchom tvojím.
V. Ite, Missa est. R. Deo gratias.
K.Iďte, prepúšťam vás. M.Bohu vďaka.
„Ite, missa est“ alebo jeho náhradky spieva vo slávnostnej sv. ošmi diakon.
Hneď po „deo gratias“ si kľakneme, keďže bude nasledovať požehnanie.
Graduale Romanum: Ite, Missa est. (Ordinarium Missæ XI.)
