V tom čase, hľa, ja Ján uzrel som od východu slnka prichádzať iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha. Mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorým bolo dané škodiť zemi a moru: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, dokiaľ nepoznačíme na čelách služobníkov nášho Boha! Počul som aj počet poznačených: stoštyriaštyridsaťtisíc poznačených zo všetkých kmeňov synov Izraela. A poznačených bolo z kmeňa Judášovho dvanásťtisíc, z kmeňa Rubenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gadovho dvanásťtisíc, z kmeňa Azerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalimovho dvanásťtisíc, z kmeňa Manasesovho dvanásťtisíc, z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Leviho dvanásťtisíc, z kmeňa Izacharovho dvanásťtisíc, z kmeňa Zabulonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc. Potom som videl veľký a nespočítateľný zástup z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka. Stáli pred prestolom (Božím) a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách a mohutným hlasom volali: Blaho nášmu Bohu, ktorý sedí na prestole, a Baránkovi! A všetci anjeli, ktorí stáli okolo prestola a okolo starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred prestolom, klaňali sa Bohu a volali: Amen! Chvála a sláva, múdrosť, vďaka a česť, moc a vláda nášmu Bohu na veky vekov! Amen.
A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať[1] živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc[2] označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho[3] kmeňa dvanásťtisíc, zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov.[4] Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“
[1] Pod pečaťou možno vidieť buď znak vlastníctva (tí, čo ho prijmú, patria Bohu), alebo znak spásy (ako u Ez 9, kde označuje tých, ktorých ochraňuje Boh). Oba názory sa navzájom nevylučujú, ako to dokazuje aj používanie výrazu „pečať“ na označenie krstu (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13).
[2] Číslo 144 000 čiže 12 000 z každého kmeňa označuje plnosť Božieho ľudu.
[3] V zozname kmeňov z neznámych dôvodov chýba kmeň Dan. Nahradzuje ho Manasses, zvyčajne zahrnutý do kmeňa Jozefovho. Pravdepodobne preto, lebo podľa židovskej tradície (spomína ju svätý Irenej) z kmeňa Dan mal pochádzať Antikrist.
[4] Verše 9-17 opisujú vznik oslávenej Cirkvi.
Tu videl som iného anjela[1] vystupovať od východu slnca, majúceho pečať živého Boha. I zvolal velikým hlasom na štyroch anjelov, ktorým dané bolo, aby škodili zemi a moru, a riekol: Neškoďte zemi, ani moru, ani stromom, kým nepoznačíme sluhov Boha nášho na ich čelách.[2] I počul som počet  poznačených, stoštyriaštyridsaťtisíc poznačených z každého pokolenia synov Izraelových. Z pokolenia Júdovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Rubenovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Gadovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Azerovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Neftaliho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Manasovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Simeonovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Leviho[3] dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Izacharovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Zabulonovho dvanásťtisíc poznačených[4], z pokolenia Jozefovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Benjamínovho dvanásťtisíc poznačených. Potom som videl zástup veliký, ktorý nikto nemohol spočítať, zo všetkých národov a pokolení a ľudí i jazykov stáť pred trónom a pred obličajom Baránka, oblečený do bielych šiat, a palmy v ich rukách.[5] Kričali hlasom velikým a hovorili: Spása Bohu nášmu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi. A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov i štyroch zvierat a padali pred trónom na svoje tváre, klaňali sa Bohu, a hovorili: Amen. Dobrorečenie a veleba, a múdrosť a vďaka, česť a moc i vláda Bohu nášmu na veky vekov! Amen.
[1] Anjela, ktorý prijde vyplniť úlohu, dávajúcu požehnaný večný život; vystupuje z tej strany, z ktorej zemské slnce prináša svetlo i život.
[2] Boh myslí sa jako kráľ, ktorý dľa obyčaje východných zemí nosil pečať so svojím menom. Ako živý Boh dáva život. Služobníkom Božím dostane sa uistenia, že pri všetkom prísť majúcom trápení zostanú verní svojmu Pánovi a vo všetkých víchroch budú zachránení až do príchodu Pánovho.
[3] Pokolenie Leviho, ktoré obyčajne nebývalo počítané medzi pokoleniami Izraelovými, tu sa spomína, lebo v novom zákone kňazstvo nebolo obmedzené na nijaké pokolenie.
[4] Sv. Ján vynechal pokolenie Dánovo a namiesto toho započítal syna Jozefovho Manasa. Prečo? Niektorí, jako sv. Ireneus, myslia, že z tohto pokolenia bude pochádzať antikristus.
[5] Stáť pred trónom a Baránkom znamená večné obcovanie s Bohom a s Baránkom, ako sa nebeská sláva a blahoslavená radosť i bielymi šatami a palmami v rukách dokonalých označuje.