Za onoho času, keď Ježiš uzrel zástupy, vystúpil na vrch a tam si sadol. Jeho učenici pristúpili k nemu. Potom otvoril ústa a takto ich začal vyučovať: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení tichí, lebo im bude patriť zem. Blahoslavení, ktorí žalostia, lebo potešení budú. Blahoslavení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo uzrú Boha. Blahoslavení pokojamilovní, lebo ich synmi Božími budú volať. Blahoslavení, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zle na vás nepravdive hovoriť; radujte sa a veseľte, lebo vaša odplata hojná je v nebi.
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch.[1] A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:[2] „Blahoslavení chudobní v duchu[3], lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme[4]. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.[5]
[1] Jeden z vrchov pri Kafarnaume.
[2] Reč na vrchu obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti.
[3] Chudobní v duchu“ sú tí, čo nelipnú nezriadene na pozemských bohatstvách a vo svojich časných starostiach a biedach sa s dôverou obracajú na Boha, od ktorého očakávajú svoju spásu. Jedine takí sú schopní prijať nebeské kráľovstvo.
[4] „Zem“ je prisľúbená zem. V duchovnom zmysle večná blaženosť, nebeská vlasť. „Tichí“ vedia vládnuť nad sebou.
[5] Verše 3-12: Lk 6, 20–23.
Keď Ježiš[1] videl zástupy, vystúpil na horu, a keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci.[2] I otvoril ústa, učil ich a riekol[3]: Blahoslavení[4] chudobní duchom[5], lebo ich je kráľovstvo nebeské.[6] Blahoslavení tichí[7], lebo budú vládnuť zemou.[8] Blahoslavení, ktorí trúchlia[9], lebo oni budú potešení. Blahoslavení, ktorí lačnejú a žížnia po spravedlivosti[10], lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní[11], lebo oni dôjdu milosrdenstva. Blahoslavení čistého srdca[12], lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení pokojamilovní[13], lebo oni volať sa budú[14] dietkami Božími. Blahoslavení, ktorí trpia prenasledovanie pre spravedlivosť[15], lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vám budú zlorečiť[16] a keď vás budú prenasledovať a lživé budú na vás hovoriť všetko zlé pre mňa. Radujte sa a plesajte, lebo vaša mzda je hojná v nebesách. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.
[1] V gr. chybí: Ježiš. Dľa sv. Lukáša zostúpil z hory. T. j. na hrebeni sa modlil a potom zostúpil dolu, ale keď videl zástupy, zase vystúpil hore na grúň.
[2] Aby zadržali nával a aby oni lepšie pozorovali, keďže majú byt učiteľmi.
[3] Tu sa začína takzvaná hôrska reč, ktorá čo do vznešenosti nemá páru vo svetovej spisbe.
[4] Hôrska reč začína sa s ôsmimi blahoslavenstvami.
[5] Chudobní duchom sú tí, ktorí netúžia po majetkoch a po svetskej sláve, a keď ich majú, pri nich si nevedú, v nich si nezakladajú a ich sa kŕčovite nepridŕžajú. A poneváč tých, ktorí si pri majetku nevedú, držíme za ponížených, preto sv. Augustín hovorí, že chudobní duchom sú ponížení. Môžu sa rozumieť i nevzdelaní, preto, že P. Ježiš z týchto mal najviac prívržencov.
[6] Len ten je schopný vstúpiť do cirkvi a do neba, kto je ľahostajný proti veciam zemským.
[7] Krotkí, jemní, nežní, ktorí radšej popustia svoje právo, než by sa mali vadiť a súdiť.
[8] Takýmto už i tu na zemi dobre sa povedie, ale tým lepšie v zasľúbenej zemi = v nebi.
[9] Ktorí nahliadnu ničomnosť radostí svetských.
[10] Ktorí tak túžia poznať príkazy Božie, ako lačný jesť.
[11] Tí, ktorí majú útrpnosť s bližným a mu i pomôžu, keď môžu a on toho potrebuje.
[12] Čistého srdca sú tí, ktorí netúžia po zemských a najmä telesných rozkošiach a srdce majú čisté od hriechu.
[13] Ktorí v sebe i u druhých zavádzajú pokoj; u ktorých telo je poddané duši a duša Bohu.
[14] Volať sa budú, t. j. skutočne budú dietkami Božími.
[15] Najmä pre učenie Kristovo.
[16] Gr.: keď vás budú tupiť a prenasledovať...