Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom toto podobenstvo: Kráľovstvo nebeské podobá sa kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami. Keď sa toto rátanie začalo, priviedli mu človeka, ktorý mu bol dlžen desaťtisíc talentov. Keďže nemal z čoho zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať, i jeho ženu i dietky i všetok jeho ostatný majetok, a (z toho) zaplatiť. Ale ten sluha padol pred ním a takto ho prosil: Pane, pozhovej mi, a všetko ti zaplatím. Pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. Ten sluha však, len čo vyšiel, stretol sa s jedným zo svojich spolusluhov, ktorý mu dlhoval sto denárov. Zdrapil ho a škrtil: Zaplať, čo mi dlhuješ! Vtedy jeho spolusluha padol pred ním a prosil ho: Pozhovej mi ešte a zaplatím ti! Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do žalára, dokiaľ by mu nezaplatil dlh. Tu keď ostatní sluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli k svojmu pánovi a rozpovedali mu všetko, čo sa bolo prihodilo. Vtedy si ho jeho pán predvolal a povedal mu: Zlý sluha! Všetok dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil. Či si sa teda nemal aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? A rozhnevaný jeho pán vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý svoj dlh. Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov[1]. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov[2]. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!« Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
[1] Desaťtisíc talentov alebo hrivien (talent ako najvyššia hmotnostná i peňažná jednotka v starom Grécku: 1 talent = 60 mín = 6 000 drachiem = 26,2 kg striebra) predstavuje obrovskú hodnotu.
[2] Denár – starorímska strieborná minca – predstavovala dennú mzdu robotníka vo vinici (Mt 20, 2). Sto denárov teda znamená omnoho menšiu podlžnosť oproti desaťtisíc talentom.
[1] Desaťtisíc talentov alebo hrivien (talent ako najvyššia hmotnostná i peňažná jednotka v starom Grécku: 1 talent = 60 mín = 6 000 drachiem = 26,2 kg striebra) predstavuje obrovskú hodnotu.
[2] Denár – starorímska strieborná minca – predstavovala dennú mzdu robotníka vo vinici (Mt 20, 2). Sto denárov teda znamená omnoho menšiu podlžnosť oproti desaťtisíc talentom.
Preto podobá sa kráľovstvo nebeské človeku kráľovi, ktorý chcel počet klásť so svojimi sluhmi. A keď počal klásť počet, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžen desaťtisíc hrivien.[1] A keď nemal odkiaľ zaplatiť, kázal ho jeho pán predať[2], i jeho ženu i dietky i všetko, čo mal, a zaplatiť. Ale ten sluha padol pred ním, prosil[3] ho a riekol: Poshovej mi, a všetko ti zaplatím. Tu pán sľutoval sa nad tým sluhom, prepustil ho, a dlh mu odpustil. Avšak keď ten sluha výšiel, našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžen sto desiatnikov.[4] I chytil a hrdúsil ho a riekol: Zaplať, čo si dlžen! Tu padol jeho spoluslúha pred ním, prosil ho a riekol: Poshovej mi, a všetko ti zaplatím. Ale ten nechcel, lež odišiel a hodil ho do žalára, dokiaľ nezaplatí dlh. Ale keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili a prišli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Vtedy zavolal ho jeho pán a povedal mu: Sluho ničomný, všetok dlh som ti odpustil, preto, že si ma prosil; či si sa teda i ty nemal smilovať nad svojím spolusluhom, ako i ja smiloval som sa nad tebou? A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom[5], dokiaľ by nezaplatil celý dlh. Tak i Otec môj nebeský vykoná vám, jestli neodpustíte každý svojmu bratovi zo svojich sŕdc.
[1] Hrivna (talent) znamená vlastne toľko, jako funt. Ľudia z počiatku nemali peňazí, ale zlato a striebro vážili na funty. Takýto funt zlata menoval sa hrivnou. Ale i tieto funty neboly u všetkých národov rovné; najbežnejšie boly: hrivna atická a sýrska. Hrivna atická platila na naše peniaze asi 5658 korún; sýrska len asi 1200 korún. Tu je reč akiste o hrivnáeh atických, tak by jeho dlh obnášal asi: 56 580 000 kor. Hrozný obnos, aký chudobný sluha nikdy nemôže zaplatiť, a predstavuje nám, akým dlhom sú naše hriechy: natoľko, že my ich nikdy nevládzeme zaplatiť, t. j. za svoje hriechy zadosť učiniť.
[2] Dľa starodávneho, vtedy bežného práva veriteľ mohol svojho dlžníka, keď tento nemohol platiť, alebo dať zavrieť, alebo i predať za otroka, a to i so ženou i s deťmi i s celým jeho majetkom.
[3] Gr.: klaňal sa mu = kolenačky ho prosil.
[4] Desiatnik platil asi 80 hal., sto desiatnikov asi 80 kor. Taká nepatrná je tá urážka, ktorú človek znáša od človeka.
[5] T. j., žalárnikovi.
[1] Hrivna (talent) znamená vlastne toľko, jako funt. Ľudia z počiatku nemali peňazí, ale zlato a striebro vážili na funty. Takýto funt zlata menoval sa hrivnou. Ale i tieto funty neboly u všetkých národov rovné; najbežnejšie boly: hrivna atická a sýrska. Hrivna atická platila na naše peniaze asi 5658 korún; sýrska len asi 1200 korún. Tu je reč akiste o hrivnáeh atických, tak by jeho dlh obnášal asi: 56 580 000 kor. Hrozný obnos, aký chudobný sluha nikdy nemôže zaplatiť, a predstavuje nám, akým dlhom sú naše hriechy: natoľko, že my ich nikdy nevládzeme zaplatiť, t. j. za svoje hriechy zadosť učiniť.
[2] Dľa starodávneho, vtedy bežného práva veriteľ mohol svojho dlžníka, keď tento nemohol platiť, alebo dať zavrieť, alebo i predať za otroka, a to i so ženou i s deťmi i s celým jeho majetkom.
[3] Gr.: klaňal sa mu = kolenačky ho prosil.
[4] Desiatnik platil asi 80 hal., sto desiatnikov asi 80 kor. Taká nepatrná je tá urážka, ktorú človek znáša od človeka.
[5] T. j., žalárnikovi.