Za onoho času, kým Ježiš rozprával zástupom, hľa, prišiel k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: Pane, moja dcéra práve teraz zomrela. Ale príď, polož na ňu ruku, a ožije. Ježiš vstal a šiel za nim i so svojimi učeníkmi. A hľa, istá žena, ktorá trpela na krvotok dvanásť rokov, pristúpila k nemu odzadu a dotkla sa obruby jeho rúcha. Povedala si totiž: Keď sa len jeho rúcha dotknem, ozdraviem. Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal jej: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. A v tú hodinu žena ozdravela. Keď potom vstúpil Ježiš do domu toho popredného muža a uzrel tam pískajúcich na píšťalách a lomoziaci zástup, povedal: Odíďte, lebo dievča neumrelo, ale iba spí! No oni ho vysmiali. A keď vyhnal zástup, vošiel dnu, chytil ju za ruku, i dievča vstalo. Povesť o tom rozniesla sa po celom tom kraji.
Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal:[1] „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“[2] Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
[1] Porov. Mk 5,21–43; Lk 8,40–56.
[2] Kristus mohol takto povedať; preňho niekoho vzkriesiť z mŕtvych je ako zobudiť ho zo spánku.
[1] Porov. Mk 5,21–43; Lk 8,40–56.
[2] Kristus mohol takto povedať; preňho niekoho vzkriesiť z mŕtvych je ako zobudiť ho zo spánku.
Keď im on toto mluvil, hľa, jeden prednosta predstúpil, klaňal sa mu a riekol: Pane[1], moja dcéra teraz skonala[2]; ale poď; polož na ňu svoju ruku, a bude žiť. A Ježiš vstal, šiel za ním, i jeho učeníci. A hľa, žena, ktorá trpela na krvotok dvanásť rokov, pristúpila od zadu a dotkla sa obruby jeho rúcha. Lebo riekla sama v sebe: Keď sa len dotknem jeho rúcha, budem zdravá. Ale Ježiš obrátil sa, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. I bola uzdravená tá žena od tejže hodiny. A keď prišiel Ježiš do domu prednostovho a videl pískačov a hulákajúci zástup[3], riekol: Odíďte, lebo neumrelo[4] dievča, lež spí. I vysmiali sa mu. A keď vyhnal zástup, vošiel a chytil ju za ruku. I vstalo dievča. A tento chýr rozniesol sa po celej tej zemi.
[1] V gr. chybí: Pane. Prednosta = predstavený synagógy.
[2] Dľa Marka: skonáva; skonala, kým bol P. Ježiš na ceste k prednostovi.
[3] U Rimanov a Židov bola obyčaj najímať si ženičky, ktoré „vykladaly“, spevavo nariekaly nad mŕtvymi.
[4] Bohu naša smrť je snom.
[1] V gr. chybí: Pane. Prednosta = predstavený synagógy.
[2] Dľa Marka: skonáva; skonala, kým bol P. Ježiš na ceste k prednostovi.
[3] U Rimanov a Židov bola obyčaj najímať si ženičky, ktoré „vykladaly“, spevavo nariekaly nad mŕtvymi.
[4] Bohu naša smrť je snom.