Solemnis benedictio nuptialis | Slávnostné požehnanie mladomanželov | |
| 1. Cum ab antiquissiinis temporibus christiani nuptias suas cum oblatione sacrificii celebrare consueverint (Tertull. Ad uxor. 1. 2. c. 19.), neoconjugati monendi sunt, ut finita copulatione Missae sacrificium pro se offerri procurent, intra quam eorum nuptiae solemniter benedicantur. In matrimoniis mixtis celebratio Missae semper interdicitur. | 1. Od prastarých čias kresťanskí mladomanželia oslávili svoje manželstvo obetovaním svätej omše (Tertull. Ad uxor. 1. 2. c. 19.). Mladomanželom sa pripomína, aby sa na samí záver spojili pri omšovej obeti, obetovanej za seba, v rámci ktorej získajú osobitné slávnostné požehnanie. V zmiešaných manželstvách (s nekatolíckou stranou) sa slávenie sv. omše zakazuje. | |
| 2. Solemnis benedictio nuptialis non est facienda, si conjuges jam in primis nuptiis illam acceperint, sive mulier, sive etiam vir ad secundas nuptias transierit. Licet matrimonium quovis anni tempore contrahi possit, solemnis nuptiarum benedictio vetatur tempore elauso et in die Commemorationis Omnium fidelium defunctorum, sed exceptis temporibus et servatis servandis Sponsis benedictione nuptiali adhuc carentibus, etiam postquam diu vixerint in matrimonio, dari potest, sed solum in Missa | 2. Slávnostné svadobné požehnanie nie je povinné, ak už niektorá zo strán takéto požehnanie dostala, či už nevesta alebo ženích vo svojom predchádzajúcom manželstve. Napriek tomu, že vysluhovanie sviatosti manželskej je možné vykonať si počas celého roka, slávnostné svadobné požehnanie v rámci sv. omše sa vypustí na deň Spomienky všetkých verných zosnulých, s jedinou výnimkou vtedy, ak ide o výročnú sv. omšu manželov, ktorí sú už dlhšie zosobášení (25, resp. 50 rokov) a kedy je výročné požehnanie udeľované výlučne v rámci sv. omše. | |
Teraz nasledujú inštrukcie k samotnému požehnaniu, ktoré sa nachádzajú priamo v omšovom formulári omše za ženícha a nevestu. | ||