Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom: Keď na posvätnom mieste uzriete ohavné spustošenie, o ktorom hovorí prorok Daniel – kto toto číta, nech to pochopí – vtedy tí, ktorí sú v Judsku, nech utekajú do vrchov. Kto bude vtedy na streche, nech nesostupuje, aby si vzal niečo z vecí v dome. A kto bude na poli, nech sa už nevracia domov vziať si vrchný oblek. Beda vtedy ženám v požehnanom stave a tým, ktoré v tých dňoch pridájajú. Preto modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo vo sviatočný deň. Lebo vtedy nastane veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz, a ani viac nebude. A keby tie dni (utrpenia) neboly skrátené, ani jediný človek by sa nezachránil. No pre vyvolených skrátia sa tie dni. Ak by vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Kristus, alebo: Tamto je, neverte! Lebo vystúpia i falošní mesiáši a iní falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby podľa možnosti zviedli aj vyvolených. Hľa, predpovedám vám to. Keby vám teda povedali: Hľa, na púšti je, nevychádzajte! Hľa, skrýva sa v komorách, neverte! Lebo ako blesk zažiari na východe a zasvieti až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Kdekoľvek bude ležať mŕtvola, tam sa shromaždia aj supy. - Hneď po súžení týchto dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, aj hviezdy budú padať s neba a pevnosti nebies sa otrasú. Vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi a kvíliť budú všetky národy sveta a uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch neba s veľkou mocou a velebnosťou. Potom rozpošle svojich anjelov za mohutného zvuku trúb, a shromaždia jeho vyvolených so štyroch svetových strán, od jedného konca neba až po druhý. Od figovníka však naučte sa podobenstvo. Keď mu ratolesť mladne a pučí lístie, viete, že blízko je leto. Tak aj vy, keď toto všetko uzriete, vedzte, že je už blízko, predo dvermi. Veru, vravím vám, nepominie sa toto pokolenie, kým sa toto všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Keď uvidíte ohavnosť spustošenia[1] na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel[2] – kto číta, nech pochopí: vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš« alebo: »Tamto je,« neverte. Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. Hneď po súžení tých dní[3] slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý. Od figovníka sa naučte podobenstvo.[4] Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie[5], kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
[1] „Ohavnosť spustošenia“ bude podobná spustošeniu, o ktorom hovorí prorok Daniel (9, 27; 11, 31; 12, 11). Vtedy Antiochus Epifanes roku 168 pred Kr. postavil v jeruzalemskom chráme Diovu sochu. Tomu pripodobňuje Kristus aj zaujatie chrámu Rimanmi. Títus bol posledný človek, ktorý bol vo Svätyni svätých.
[2] Verše 15-28 porov. Mk 13, 14–23; Lk 21, 20–24.
[3] Verše 29-31 porov. Mk 13, 24–27; Lk 21, 25–28.
[4] Verše 23-36 porov. Mk 13, 28–32; Lk 21, 29–33.
[5] Na otázku apoštolov, kedy nastane skaza Jeruzalema (v. 3), Ježiš odpovedá (24, 33), že je blízko, predo dvermi. „Toto pokolenie“ sú Ježišovi vrstovníci. Dožijú sa toho, čo im o skaze Jeruzalema predpovedal. Na druhú otázku, kedy bude koniec sveta, odpovedal: „O tom dni a o tej hodine nevie nik“ (24, 36). „Ani Syn“, ako človek. Toto je jedno z možných vysvetlení týchto Ježišových predpovedí.
[1] „Ohavnosť spustošenia“ bude podobná spustošeniu, o ktorom hovorí prorok Daniel (9, 27; 11, 31; 12, 11). Vtedy Antiochus Epifanes roku 168 pred Kr. postavil v jeruzalemskom chráme Diovu sochu. Tomu pripodobňuje Kristus aj zaujatie chrámu Rimanmi. Títus bol posledný človek, ktorý bol vo Svätyni svätých.
[2] Verše 15-28 porov. Mk 13, 14–23; Lk 21, 20–24.
[3] Verše 29-31 porov. Mk 13, 24–27; Lk 21, 25–28.
[4] Verše 23-36 porov. Mk 13, 28–32; Lk 21, 29–33.
[5] Na otázku apoštolov, kedy nastane skaza Jeruzalema (v. 3), Ježiš odpovedá (24, 33), že je blízko, predo dvermi. „Toto pokolenie“ sú Ježišovi vrstovníci. Dožijú sa toho, čo im o skaze Jeruzalema predpovedal. Na druhú otázku, kedy bude koniec sveta, odpovedal: „O tom dni a o tej hodine nevie nik“ (24, 36). „Ani Syn“, ako človek. Toto je jedno z možných vysvetlení týchto Ježišových predpovedí.
Keď[1] teda uzrete ohavnosť spustošenia, ktorú predpovedal prorok Daniel, stáť na svätom mieste: Kto číta, nech rozumie[2], vtedy tí, ktorí sú v Judsku, nech utečú do hôr[3]; a kto je na streche, nech nepostúpi vziať si niečo z domu; a kto je na poli, nech sa nevráti vziať si odev.[4] A beda samodruhým a dojčiacim[5] v tých dňoch. A modlite sa, aby vám nenastal útek v zime[6] alebo v sobotu.[7] Lebo vtedy bude veľké súženie, jakého nebolo od počiatku sveta až dosaváď, ani nebude. A keby sa neukrátily tie dni, nezachránil by sa žiaden človek; ale pre vyvolených ukrátia sa tie dni.[8] Vtedy, keď vám niekto povie: Hľa, tuto, alebo tamto je Kristus, neverte. Lebo povstanú lžikristovia a lžiproroci a budú činiť veľké znamenia a čudá, tak že by sviedli do bludu — keby bolo možno — i vyvolených. Hľa, predpovedal som vám. Ak vám teda povedia: Hľa, na púšti je; nevychádzajte. Hľa, v komorách; neverte. Lebo jako blesk vychádza od východu a zjavuje sa až na západ, tak to bude i s príchodom Syna človeka. Kdekoľvek bude telo[9], tam sa shromaždia i orli. A hneď po súžení tých dňov slnce sa zatmie a mesiac nevydá svojho svetla, a hviezdy budú padať s neba, a pevnosti nebeské[10] budú sa triasť; a vtedy objaví sa znamenie[11] Syna človeka na nebi; a vtedy kvíliť budú všetky pokolenia zemské; a uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch nebeských s velikou mohutnosťou a velebnosťou! I pošle svojich anjelov s trúbou a veľkým hlasom, a shromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od kraja nebies až po ich končiny.[12] A od stromu fíkového naučte sa podobenstvo: keď mu ratolesť už omláda a lístie narástlo, viete, že blízko je leto. Tak i vy, keď uzrete všetko toto, vedzte, že je blízko, u dverí. Veru, povedám vám, nepominie toto pokolenie, kým sa toto všetko nestane.[13] Nebo a zem pominú, ale moje slová nepominú.
[1] 15—22. Tu je reč pravdepodobne hlavne o spustošení Jeruzalema.
[2] Dan. 9, 27.
[3] V horách sa najľahšie zachráni život i majetok v čas vojny.
[4] T. j. nech sa nebaví, ale nech chytro uteká, aby sa neoneskoril.
[5] Samodruhým a kojacim je zle utekať do hôr.
[6] V zime sú nesnadné cesty a zle je v horách.
[7] Židia sa nazdali, že v sobotu nesvobodno konať cestu, iba asi na 2000 stôp po 0,48 m. = 960 metrov, teda 1 kilometer. A tak nepriateľ by ich zachvátil.
[8] Kresťania všetci sa zachránili, židov nesmierne množstvo zahynulo. Tento verš sa vzťahuje už i na skončenie sveta. Verše: 24—26 opäť vzťahujú sa na oboje. Verše 27—38 vzťahujú sa zvlášte na skončenie sveta.
[9] Gr.: mŕtvola. Jako orli dostavia sa ta, kde je zdochlina, tak i pokuty prídu ta, kde je mravná spustlosť, a konečne ta príde i Kristus, ako spravedlivý sudca a odplatiteľ. Dľa iných, ako orli sletia sa, kde začujú mŕtvolu, takto i svätí začujú Krista a sbehnú sa k nemu, jako k svojmu najvyššiemu pôžitku, k svojmu oblažiteľovi.
[10] Pevnosti nebeské = sústavy hviezdne.
[11] Pravdepodobne kríž.
[12] T. j. od. jedného kraja nebies až po druhý.
[13] Mnohí z poslucháčov alebo aspoň z tých ľudí, ktorí vtedy žili, keď P. Ježiš toto predpovedal, dožili spustošenie Jeruzalema; a národ židovský dožije i skončenie sveta.
[1] 15—22. Tu je reč pravdepodobne hlavne o spustošení Jeruzalema.
[2] Dan. 9, 27.
[3] V horách sa najľahšie zachráni život i majetok v čas vojny.
[4] T. j. nech sa nebaví, ale nech chytro uteká, aby sa neoneskoril.
[5] Samodruhým a kojacim je zle utekať do hôr.
[6] V zime sú nesnadné cesty a zle je v horách.
[7] Židia sa nazdali, že v sobotu nesvobodno konať cestu, iba asi na 2000 stôp po 0,48 m. = 960 metrov, teda 1 kilometer. A tak nepriateľ by ich zachvátil.
[8] Kresťania všetci sa zachránili, židov nesmierne množstvo zahynulo. Tento verš sa vzťahuje už i na skončenie sveta. Verše: 24—26 opäť vzťahujú sa na oboje. Verše 27—38 vzťahujú sa zvlášte na skončenie sveta.
[9] Gr.: mŕtvola. Jako orli dostavia sa ta, kde je zdochlina, tak i pokuty prídu ta, kde je mravná spustlosť, a konečne ta príde i Kristus, ako spravedlivý sudca a odplatiteľ. Dľa iných, ako orli sletia sa, kde začujú mŕtvolu, takto i svätí začujú Krista a sbehnú sa k nemu, jako k svojmu najvyššiemu pôžitku, k svojmu oblažiteľovi.
[10] Pevnosti nebeské = sústavy hviezdne.
[11] Pravdepodobne kríž.
[12] T. j. od. jedného kraja nebies až po druhý.
[13] Mnohí z poslucháčov alebo aspoň z tých ľudí, ktorí vtedy žili, keď P. Ježiš toto predpovedal, dožili spustošenie Jeruzalema; a národ židovský dožije i skončenie sveta.