Ku tebe zdvíham svoju dušu, Bože môj, dôverujem tebe, nech ma hanba nestihne, nech nejasajú nepriatelia moji nado mnou! Isteže nikoho z tých, ktorí očakávajú teba, hanba nestihne. Ukáž mi, Pane, svoje cesty, - a svojim chodníkom ma priúčaj.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.

K tebe, Pane, pozdvihujem svoju dušu. Môj Bože, v tebe dúfam, nech nebudem zahanbený: Nech sa mi neposmievajú moji nepriatelia: lebo nikto (z tých), ktorí ťa očakávajú, nebude zahanbený.[1] Zahanbení nech sú všetci, ktorí páchajú neprávosť bez príčiny. Ukazuj mi svoje cesty[2], Pane: a chodníkom svojim ma vyučuj.


[1] Tvojich verných neopustíš v žiadnych biedach.
[2] Tie sú nám síce ukázané, v zjavení, ale potrebujeme osvietenia Božieho, aby sme ich dobre poznali, a pomoci Božej, aby sme po nich chodili.