Bratia! Vieme, že je už tu príhodný čas, hodina totiž, keď sa máme prebudiť zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie než vtedy, keď sme začali veriť! Noc sa už pominula, deň sa priblížil. Shoďme teda so seba skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla! Žime poctivo ako vo dne, a nie v hodovaniach a pijatykách, nie v smilstvách a nemravnostiach, nie vo sváre a nenávisti! Oblečte sa v Pána Ježiša Krista.

Však viete, aký je čas[1], že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.[2] Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.


[1] "Čas" v pavlovskom chápaní je čas eschatologický, ten, o ktorom hovorí Písmo ako "o posledných dňoch", začatých smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a rozprestierajúcich sa na čas putujúcej Cirkvi, ktorá kráča v ústrety druhému Pánovmu príchodu.
[2]Porov. 1 Sol 5, 4 n.

A to, poznajme čas, že je už hodina, aby sme sa zo sna[1] zobudili. Lebo teraz je bližšie naše spasenie, nežli keď sme uverili.[2] Noc[3] pominula a deň[4] sa priblížil, odhoďme teda skutky temnosti[5] a vezmime na seba zbroje svetla.[6] Jako vo dne, poctive choďme, nie v hodovaniach a v opilstvách, nie v smilstvách a v nestydatostiach, nie v rozbroji a v nenávisti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista[7], a o telo nemajte starosti, aby zbujnelo.[8]


[1] Sen tu znamená telesné smýšlanie: jako vo sne nevie človek veci si vážiť podľa ich ceny, tak je to i v telesnom smýšľaní; pominuteľné veci sa cenia nad večné.
[2] Čo deň, to sme bližšie k smrti, a tak i k svojmu spaseniu.
[3] Tma pohanskej zaslepenosti.
[4] Deň kresťanskej osvety.
[5] Skutky temnosti sú vôbec zlé skutky, jaké konáme len potme, alebo osamote, keď nás nikto nevidí.
[6] Zbroje svetla sú prostriedky obrany, ktoré nám svetlo kresťanské poskytuje.
[7] Vystrojte sa duchom P. Ježiša Krista.
[8] Svoje telo musíme pestovať, ale len natoľko, nakoľko to požaduje zdravie a spôsobnosť k práci; no nikdy nie tak, aby zbujnelo, aby v ňom povstaly náruživosti.