Za onoho času Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, už prišla hodina, osláv teda svojho Syna, aby Syn oslávil teba! Lebo si mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby dal život večný tým, ktorých si mu sveril. A večný život je v tom, že poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som oslávil teba na zemi, keď som dokončil dielo, ktoré si mi dal vykonať. Teraz, Otče, osláv ma ty pri sebe samom slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako svet vznikol. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal, (keď som si ich vyvolil) zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo som im dal tú istú náuku, ktorú si ty mne dal, a oni ju prijali a naozaj poznali, že som od teba vyšiel, a uverili, že si ma ty poslal. Prosím teda za nich! Nie za tento svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. Veď všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Ja nie som už na tomto svete, ale oni sú ešte na tomto svete, a ja (od nich) odchádzam k tebe.

Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril[1]: „Otče, nadišla hodina[2]: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno[3] ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.[4] Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.


[1] Pánova reč pri Poslednej večeri vyvrchoľuje v prekrásnej modlitbe, ktorá sa právom nazýva veľkňazskou. V nej sa náš najvyšší Veľkňaz nahlas, s očami pozdvihnutými k nebu a s rozopätými rukami modlí za seba (v. 1-5), za učeníkov (v. 6-19) a napokon za celú Cirkev (v. 20-26). Spasiteľove slová sú priamo výronom jeho božského Srdca a prejavom jeho nesmiernej lásky k ľuďom.
[2] „Nadišla hodina“; hodina umučenia je preňho aj časom oslávenia.
[3]> „Tvoje meno“ - tvoje božstvo a tajomnú podstatu, tvoj otcovský vzťah k ľuďom.
[4] Z troch dôvodov sa modlí za učeníkov: sú Otcovi a Ježišovi, pretože celý svoj život zasvätili evanjeliu; v nich sa prejavila jeho sláva, pretože s vierou prijali jeho učenie; sú vo svete, kde nebude s nimi ako viditeľná opora.

Tieto veci mluvil Ježiš, potom pozdvihol oči k nebu a riekol: Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby tvoj Syn oslávil teba.[1] Jako si mu dal moc nad všetkým telom[2], tak aby dal večný život všetkým, ktorých si mu dal. A to je život večný, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.[3] Ja som ťa oslávil na zemi; dokonal som dielo, ktoré si mi dal, aby som konal. Teraz zas ty, Otče, osláv mňa u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv než bol svet.[4] Oznámil som tvoje meno[5] ľudom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a mne si ich dal[6], a zachovali tvoju reč. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im; a oni (ich) prijali a poznali opravdu, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Ja prosím za nich; nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji; veď všetko moje je tvoje a tvoje je moje, a v nich som oslávený.[7] Ač už nie som na svete[8], no títo sú na svete, a ja idem k tebe. Otče svätý, v mene svojom zachovaj ich, ktorých si mi dal, aby boli jedno, jako i my.


[1] Oslávenie Spasiteľovo skrze jeho vzkriesenie a nanebevstúpenie dokáže pravdivosť jeho náboženstva; to sa rozšíri a v ňom sa oslávi Otec.
[2] Nad všetkými ľuďmi.
[3] Základom života večného je účinlivá viera, ktorú nám dal P. Ježiš.
[4] Z toho vysvitá, že Syn Boží je večný Boh.
[5] Nie to meno, ktorým sa voláš Boh, lež to, ktorým sa nazývaš Otec. (Aug.)
[6] Apoštolovia, jako spravedliví Židia, boli Otcovi, ale on ich dal Kristovi za pomocníkov.
[7] Na svete.
[8] Grécky: A už som nie viacej (ďalej) na svete.