Milý Teofil, v prvej knihe^[1] som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“^[2] A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“

^[1] „Prvá kniha“ svätého Lukáša je jeho evanjelium (porov. Lk 1, 3).
^[2] Krst Duchom, predtým ohlásený svätým Jánom Krstiteľom (Mt 3, 11 n.) a tu prisľúbený Ježišom, začne sa zoslaním Ducha Svätého (Sk 2, 1–4). Apoštoli vtedy dostanú osobitné dary Svätého Ducha (porov. 11, 16).

V prvej rozprave^[1] hovoril som, ó, Teofile^[2], o všetkom, čo začal Ježiš činiť a učiť, až do dňa, v ktorom, keď poprikazoval apoštolom, ktorých bol vyvolil skrze Ducha svätého, vzatý bol nahor^[3]; ktorým sa i dosvedčil živým, po svojom umučení mnohými dôvodmi^[4], keď po štyridsať dní zjavoval sa im a mluvil o kráľovstve Božom. A keď jedol s nimi^[5] prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale očakávali zasľúbenie Otcovo^[6], ktoré ste — vraj — počuli z mojich úst^[7]; že: Ján síce krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom svätým po nemnohých týchto dňoch.^[8] Tedy tí, ktorí sa sišli, pýtali sa ho a riekli: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo izraelské?^[9] A on im riekol: Nie je to vašou vecou znať časy alebo lehoty, ktoré Otec ustanovil vo svojej moci^[10]: ale^[11] dostanete moc Ducha svätého, ktorý sostúpi na vás, a budete mi svedkami v Jeruzaleme, a vo všetkom Judsku i v Samaritánsku, a až do končín zeme.^[12] A keď to povedal, pred ich očima vyzdvihol sa, a oblak vzal im ho s očú.^[13] A kým hľadeli za ním, ako ide do neba: hľa, dvaja mužovia v bielom odeve zastali vedľa nich, ktorí aj riekli: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý je vzatý od vás do neba, tak príde, jako ste ho videli odchádzať do neba.^[14]

^[1] Prvá rozprava je evanjelium sv. Lukáša. Tie dve slová: činiť a učiť zavierajú v sebe celý život Spasiteľov. Luk. 24, 19
^[2] Teofil = Bohumil = kresťan.
^[3] Luk. 24, 49-51.
^[4] Že skutočne a opravdivé je živý.
^[5] Grécky: A keď sa sišiel s nimi, prikázal im.
^[6] T. j. zasľúbeného, od Otca pochádzajúceho Ducha svätého.
^[7] Grécky: ktoré ste počuli odo mňa.
^[8] Mat 3, 11. Mar 1, 8. Luk. 3, 16. Ján 1, 26.
^[9] Rozumeli: svetské.
^[10] Dolož: s ktorou mocou svojou prenáša kráľovstvá s národa na národ. Sir. 10, 8. Dan 2, 21.
^[11] Prvé svedectvo mali apoštolovia vydať v Jeruzaleme, len potom mali rozprestrieť svoje účinkovanie po celom svete.
^[12] Mar 16, 15.
^[13] Mocou svojho božstva vyzdvihol sa. Lk 24, 51.
^[14] Dľa ústneho podania vstúpil Spasiteľ o poludní na nebo.