Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.[1] A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.[2] Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“[3] Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.[4]
[1] Lk 24, 36-43. Marek tu uvádza zjavenia vzkrieseného Krista, pritom však netvrdí, že jeho výpočet je úplný.
[2] Misijný rozkaz z Ježišových úst znie veľmi vážne. Viera, pravda, živá viera je tou základnou hodnotou, ktorá môže urobiť človeka večne šťastným. Odmietnutie viery znamená odsúdenie.
[3] Mt 28, 16-20.
[4] Lk 24, 50-53; Sk 1, 9-11. Verše 9-20 tvoria „záver“ evanjelia podľa Marka. Aj keď nie sú v niektorých dôležitých rukopisoch, predsa sú to inšpirované časti Svätého písma, ako to vyhlásil aj Tridentský koncil. Keď sv. Marek písal toto evanjelium, vtedy už Peter kázal v Ríme a Pavol roznášal Kristovu blahozvesť do iných krajín v Európe. Sám Marek sa zúčastnil na jednej takej misijnej ceste (Sk 13, 5 a 13) a na vlastné oči videl divy a znamenia, ktoré apoštoli konali.