| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | ||
Kňaz zakončuje sekrétu: | ||
℣. Per omnia saecula saeculorum. | ℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. | |
Pokračuje s roztvorenými rukami. | ||
℣. Sursum corda. | ℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. | |
Præfatio de sanctissima Trinitate | Prefácia o najsvätejšej Trojici | |
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: Qui cum unigénito Fílio tuo, et Spíritu Sancto, unus es Deus, unus es Dóminus: non in uníus singularitáte persónæ, sed in uníus Trinitáte substántiæ. Quod enim de tua gloria, revelánte te, crédimus, hoc de Fílio tuo, hoc de Spíritu Sancto, sine differéntia discretiónis sentimus. Ut in confessióne veræ sempiternáeque Deitátis, et in persónis propríetas, et in esséntia únitas, et in majestáte adorétur æquálitas. Quam laudant Angeli atque Archángeli, Chérubim quoque ac Séraphim: qui non cessant clamáre quotídie, una voce dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe. Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože: Ktorý s jednorodeným Synom svojim a Duchom Svätým si jeden Boh, si jeden Pán, nie v jedinečnosti jednej osoby, lež v Trojici jednej podstaty. Lebo to, čo podľa tvojho zjavenia o tvojej sláve veríme, vyznávame bez rozdielu rozlišovania aj o Synovi tvojom, aj o Duchu Svätom. A tak vyznávajúc pravé a večné Božstvo, klaniame sa i rozdielnosti v osobách, i jednote v bytnosti, i rovnosti vo velebe. Túto chvália Anjeli a Archanjeli, Cherubovia i Serafovia, a tí každodenne bez prestania spievajú a jedným hlasom volajú: | |
 | ||
