Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý).

Kňaz zakončuje sekrétu:statie


℣. Per omnia saecula saeculorum.
℟. Amen.

℣. Dominus vobiscum.
℟. Et cum spiritu tuo.

 ℣. Po všetky veky vekov.
℟. Amen.

℣. Pán s vami.

℟. I s duchom tvojím.

Pokračuje s roztvorenými rukami.statie


℣. Sursum corda.
℟. Habemus ad Dominum.
℣. Gratias agamus Domino Deo nostro.
℟. Dignum et justum est.

 ℣. Hore srdcia!
℟. Máme ich u Pána.
℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu.
℟. Je dôstojné a správne.

Præfatio defunctorum


 

Prefácia zádušnástatie


Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: In quo nobis spes beátæ resurrectiónis effúlsit, ut quos contrístat certa moriéndi condítio, eósdem consolétur futúræ immortalitátis promíssio. Tuis enim fidélibus, Dómine, vita mutátur, non tóllitur, et, dissolúta terréstris hujus incolátus domo, ætérna in cælis habitátio comparátur. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože, skrze Krista, Pána nášho: V ktorom nám zažiarila nádej blaženého vzkriesenia, aby tých, ktorých zarmucuje neodvratný údel smrti, potešilo prisľúbenie budúcej nesmrteľnosti. Lebo tvojim veriacim, Pane, život sa neodníma, len mení: a keď sa rozpadne dom tohto pozemského pobudnutia, majú pripravené večné prebývanie v nebesiach. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami i s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve a ustavične voláme:
13 præfatio de apostolis