A toto je Jánovo svedectvo^[1]: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: »Vyrovnajte cestu Pánovi,« ako povedal prorok Izaiáš.“^[2] Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

^[1]Ján, podobne ako Marek, začína priamo svedectvom Jána Krstiteľa. Toto svedectvo, ktoré vyvrcholilo pri krste samého Ježiša, spadá asi na začiatok roku 28 po Kr. (porov. poznámku k Lk 3, 1).
^[2]: Iz 40, 3.

A toto je svedectvo Jánovo, keď Židia z Jeruzalema^[1] poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? I vyznal a nezaprel a soznal^[2]: Ja nie som Kristus. I pýtali sa ho: Čo teda? Eliáš^[3] si ty? I riekol: Nie som. Prorok^[4] si ty? A odpovedal: Nie. Tedy riekli mu: Kto si? Že by sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe? Riekol: Ja (som) hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovi, jako povedal prorok Izaiáš. A tí, ktorí boli poslaní, boli z farizejov.^[5] I pýtali sa ho a povedali mu: Čože teda krstíš^[6], keď ty nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? Odpovedal im Ján a riekol: Ja krstím vodou^[7], ale uprostred vás stojí, ktorého vy neznáte: To je ten, ktorý po mne má prísť, ktorý predo mnou bol, ktorému ja nie som hoden rozviazať remienček na jeho obuvi. To sa stalo v Betánii^[8] za Jordánom, kde Ján krstieval.

^[1] T. j. vysoká rada židovská.
^[2] To sa stalo po krste P. Ježiša.
^[3] Ján nebol osobne Eliášom, ale dľa ducha.
^[4] Gr.: ten prorok (ktorý má prísť na svet), t. j. Messiáš.
^[5] Pozri Mat 3, 7.
^[6] Židia krstili, čiže umývali príchodzích (z pohanstva, proselytov), to jest tých pohanov, ktorí prestúpili na židovstvo. Židov na nové náboženstvo krstiť mohol len Messiáš a jeho predchodca. To bola bežná židovská mienka.
^[7] Pozri Mat. 3, 11.
^[8] Vlastne v Betabare.