Toto evanjeliové čítanie je doplnkom požehnania, lebo začiatku evanjelia sv. Jána sa privlastňoval vždy osobitný sväteninový účinok, a preto ho používali ako text žehnania. Ale na konci sv. omše vhodne zvestuje tajomstvo vtelenia Syna Božieho a našej hodnosti dieťaťa Božieho. Kňaz ho číta na strane evanjelia, prítomní zatiaľ stoja.![]() |
||
In princípio erat Verbum. Initium sancti Evangélii secúndum Joánnem (Jn 1, 1-14) |
Na počiatku bolo slovo. Začiatok sv. evanjelia podľa Jána.(Jn 1, 1-14) |
|
S. Dominus vobiscum. M. Et cum spiritu tuo. |
S. Pán s vami. M. I s duchom tvojím. |
|
Kňaz, miništranti i veriaci si pri nasledovných slovách urobia palcom znak kríža na čele, na perách a na ľavej strane hrudi (na srdci): |
||
I nitium ✠ sancti Evangélii secúndum Joánnem. M. Gloria tibi, Domine! |
Začiatok ✠ sv. Evanjelia podľa Jána M. Sláva tebe, Pane! |
|
In princípio erat Verbum, et Verbum erat apud Deum, et Deus erat Verbum. Hoc erat in princípio apud Deum. Omnia per ipsum facta sunt: et sine ipso factum est nihil, quod factum est: in ipso vita erat, et vita erat lux hóminum: et lux in ténebris lucet, et ténebræ eam non comprehendérunt. |
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bolo Slovo. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko, a bez neho nepovstalo vôbec nič, čo povstalo. V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí. A toto svetlo svieti vo tme, no tma ho neprijala. Narodil sa istý človek, ktorého poslal Boh. Menoval sa Ján. On prišiel svedčiť, a to svedčiť o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlom, ale mal (iba) svedčiť o svetle. Bolo však aj pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet. Vo svete bolo a svet ním povstal, ale svet ho nepoznal. Do svojho vlastného prišlo, a jeho vlastní ho neprijali. Tým však, ktorí ho prijali, dal schopnosť stať sa dietkami Božími, tým totiž, ktorí veria v jeho meno, ktorí sa narodili nie z krvi, ani zo žiadosti tela, ani zo žiadosti muža, ale z Boha. |
|
Spolu s kňazom pokľadne ľud na slová: |
||
Et Verbum caro factum est | A toto Slovo stalo sa telom |
|
et habitávit in nobis: et vídimus glóriam ejus, glóriam quasi Unigéniti a Patre, plenum grátiæ et veritatis. |
a prebývalo medzi nami. A my sme uzreli jeho slávu, a to slávu ako jednorodeného (Syna) Otcovho, plného milosti a pravdy. | |
M. Deo gratias. |
R. Bohu vďaka! |
|
Kňaz vezme do rúk kalich a pokloniac sa Sviatosti Oltárnej v tabernákulu alebo oltárnemu krížu, ako na začiatku omše, s prikrytou hlavou, sprevádzaný miništrantom, ktorý nesie omšovú knihu. Buď sa vracia do sakristie, modliac sa pieseň troch mládencov alebo spolu s veriacimi ešte zaspieva príslušnú mariánsku antifónu. |
||
Graduale Romanum ![]() |
||
![]() |
||
![]() |
||
![]() |
||
![]() |