Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti!^[1] A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti^[2] spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne^[3]. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

^[1] Čnosti sú ako odev a láska je pás, ktorý drží odev pospolu. Bez lásky by sa rozplynuli všetky čnosti. Ona to spôsobuje, že niekto je dokonalý.
^[2] „Pod vplyvom milosti“ niektorí prekladajú „s vďačnosťou“ (gr. en cháriti, lát. in gratia).
^[3] „Spievajte… žalmy, hymny a duchovné piesne“ – môže tu ísť o charizmatické dary, konané pod vplyvom osobitnej milosti počas liturgického zhromaždenia.

Oblečte si teda, jako vyvolení Boží, svätí a milí, srdečné milosrdenstvo, dobrotu, pokoru, skromnosť a trpelivosť; snášajte sa vospolok a odpúšťajte si jeden druhému, keby kto mal žalobu proti niekomu, jako i Pán odpustil vám, tak i vy. Ale nad to nado všetko majte lásku, čo je sväzkom dokonalosti. A pokoj Kristov nech opanuje vaše srdcia, k čomu ste i povolaní v jedno telo, a buďte povďační! Slovo Kristovo nech prebýva vo vás hojne, vo všetkej múdrosti. Učte a napomínajte sami seba žalmami, chválospevmi a duchovnými piesňami, povďačne prespevujte Bohu vo svojich srdciach. Všetko, čokoľvek činíte slovom alebo skutkom, všetko (čiňte) v mene^[1] Pána Ježiša Krista s poďakovaním Bohu a Otcovi skrze neho.

^[1] V mene P. Ježiša Krista vtedy činíme, keď činíme v jeho duchu, tak, ako on to chcel a kázal.