Bratia! Neprestajne vzdávame Bohu vďaky za vás všetkých a pamätáme na vás v modlitbách. Ustavične pripomíname Bohu a Otcu svojmu trudné dielo vašej viery, úsilie vašej lásky a vašu vytrvalosť v nádeji v Pána nášho Ježiša Krista. Vieme, bratia Bohom milovaní, že ste vyvolení, lebo nezvestovali sme vám blahozvesť len slovom, ale aj mocou Ducha Svätého a so všetkou istotou. Veď sami viete, ako sme medzi vami účinkovali, a to na vaše dobro! Vy ste nasledovali príklad náš a Pánov a s radosťou z Ducha Svätého ste prijali túto náuku, sami vo veľkom súžení, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achajsku. Veď nielen že slovo Pánovo sa od vás rozhlásilo po Macedónsku a po Achajsku, ale (zvesť) o vašej viere v Boha rozniesla sa po celom kraji. O tom nám už netreba hovoriť! Všetci rozprávajú, ako sme prišli k vám a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali s nebies jeho Syna Ježiša, ktorého vzkriesil z mŕtvych a ktorý nás oslobodil od budúceho hnevu.

Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista.[1] Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám. A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achájsku. Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť. Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme k vám prišli a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu.[2]


[1] Tri božské čnosti sú základom celého kresťanského života.
[2] „Budúci hnev“ – hnev trestajúceho Boha, ktorý sa prejaví voči hriešnikom v deň posledného súdu. Porov. Rim 2,8; 5,9. Podľa terminológie Starého zákona deň budúceho hnevu je dňom Božieho súdu.

Milosť[1] vám a pokoj! Ďakujeme Bohu vždy za vás za všetkých a neprestajne pamätáme na vás vo svojich modlitbách; pamätajúc na skutky vašej viery, na ustávanie, lásku a vytrvalú nádej v Pána nášho Ježiša  Krista, pred Bohom a Otcom naším; poneváč vieme, Bohu milí bratia, že ste vyvolení.[2] Lebo naše evanjelium nebolo k vám len v reči, ale i v sile[3] a Duchu svätom, a v mnohej úplnosti[4], jako viete, jakí sme boli u vás pre vás. A vy stali ste sa nasledovníkmi našimi a Pánovými, keď ste prijali slovo v mnohom súžení[5] s radosťou Ducha svätého, tak, že slúžite za príklad všetkým veriacim v Macedónsku a v Achajsku.[6] Veď od vás rozhlásilo sa slovo Pánovo nielen po Macedónsku a po Achajsku, ale i na každom mieste rozniesla sa vaša viera v Boha, tak, že nám netreba nie mluviť. Oni totižto sami o nás rozprávajú, jaký sme mali príchod k vám a jako ste sa obrátili k Bohu od modiel, slúžiť živému a pravému Bohu, a očakávať s nebies jeho Syna (ktorého vzkriesil z mŕtvych), Ježiša, ktorý nás vysvobodil od budúceho hnevu.


[1] Milosť (namiesto pohanského: radosť) a pokoj sú najväčšie dary Božie.
[2] Ako v starom zákone Židia boli vyvoleným národom, tak teraz sú namiesto nich kresťania.
[3] Živá viera u Tesaloničanov pochádza z toho, že Pavel u nich nielen kázal, ale i zázraky činil, ba Tesaloničania obdržali aj viditeľné znaky Ducha svätého (dar jazykov).
[4] Reč je vtedy úplná, keď je vystrojená všetkými presvedčujúcimi dôvodmi.
[5] Ďalšiu príčinu svojho presvedčenia o vyvolení Tesaloničanov berie apoštol z toho, že pre poslovo Božie trpeli veľké súženia.
[6] Grécko bolo od Rimanov podelené na dva kraje (provincie): Macedónsko a Achajsko (Hellas a Peloponesus), s mestami: Atény a Korint.