Rozlúčili sme sa s radostným vianočným obdobím. Svoj zrak obraciame na tajomstvo vykúpenia.
Svätá Cirkev pripravuje sa na Veľkú noc Štyridsaťdňovým pôstom, ale príprava sa začína už oveľa skôr, nedeľou Septuagézimy alebo Deviatnikom, ako ju náš ľud menuje. Štyridsaťdňový pôst (Quadragesima) sa začínal u prvých kresťanov prvou nedeľou pôstnou. Ale táto doba zahrňuje aj šesť nedieľ, ktoré podľa starobylého zvyku cirkevného nikdy neboly pôstnymi dňami, lebo sú spomienkou na zmŕtvychvstanie Pánovo po celý cirkevný rok. Na postenie ostalo takto len 36 dní. Z tejto príčiny pripojili k tejto dobe ešte dni pred prvou nedeľou pôstnou a Veľký pôst sa začínal v stredu pred prvou nedeľou pôstnou (Popolcová streda). Popolcová streda dostala meno „caput junii“ (začiatok pôstu), kým akýmsi slávnostným začiatkom („initium sacrosancti jejunii“), najmä v liturgii modlitbovej, ostala aj naďalej prvá nedeľa vo Veľkom pôste.
Pôstna disciplína kresťanov na Východe bola hodne prísnejšia než u západných kresťanov. Východní kresťania prestali požívať mäsité pokrmy už dva týždne pred Veľkým pôstom, mliečne jedlá zanechali nasledujúci týždeň a po prvej nedeli sa konečne započal prísny pôst. Podľa príkladu východných kresťanov kresťanský Západ ustanovil dobu predpôstnu, ale s významom čisto liturgickým. Uzákonil ju pápež sv. Gregor Veľký (✝ 604). On vyznačil pre tri nedele predpôstne aj štácie, ktoré sa hodnosťou stupňujú: sv. Vavrinec, Pavol, Peter a v prvú nedeľu pôstnu sám Božský Spasiteľ (Laterán). Tri nedele predpôstne majú meno: Septuagesima, Sexagesima a Quinquagesima. Veľký pôst nazýva Cirkev Quadragesima, v slovenčine by znamenalo Štyridsiatku. Podľa toho predošlé nedele postupne sa menujú: Päťdesiatka, Sesťdesiatka a Sedemdesiatka. Septuagézimu náš ľud menuje Deviatnikom, lebo je to deviata nedeľa pred Veľkou nocou.
Aby sme úplne vystihli smysel predpôstu, treba vedieť, že v nedeľu Septuagézimy biskup vybral z radov katechumenov tých, ktorí mali byť pokrstení na Veľkú noc. Tých menovali „photizomenoi, illuminati“ (osvietení) alebo „electi“ (vyvolení). Pri voľbe štácií, akiste nie na poslednom mieste, dôvodil duchovný záujem kandidátov sv. krstu. Sv. Vavrinec a sv. Pavol sú patrónmi katechumenov a v Lateráne podnes vidíme baptistérium Konštantína Veľkého, v ktorom predovšetkým udeľovali pre Rím sviatosť znovuzrodenia. Má to význam aj pre nás. Doba predpôstu a Veľkého pôstu je dobrou príležitosťou, aby sme si aj my občerstvili predsavzatia, spojené s povolaním kresťana, ďakovali za milosť povolania.
Z liturgických textov týchto troch nedieľ vyznieva hlas kresťanov, trpiacich pod ťarchou rozličných návštev Božích, ako sú nepriateľské vojská, hlad, nákazlivé choroby, atď. Roky panovania Gregora Veľkého často zaznamenávajú takéto nešťastia. |