Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom: Vy ste soľou sveta. Keby soľ stratila svoju chuť, čím ju osolia? Na nič už nie je, iba ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlom sveta. Na návrší vystavené mesto nemôže sa ukryť. Ani sviecu nezažíhajú nato, aby ju postavili pod mericu, ale položia ju na svietnik, aby svietila všetkým, ktorí bývajú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nenazdávajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo (náuku) prorokov. Nie zrušiť som ich prišiel, ale zdokonaliť. Lebo, veru, hovorím vám: Skôr by sa mohly pominúť nebo i zem, ako by pominulo jediné písmeno alebo čiarka zo zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné najmenšie prikázanie a tak by vyučoval ľudí, ten bude najmenší v kráľovstve nebeskom. Ale kto ich zachová a tak bude aj vyučovať, ten bude veľký v kráľovstve nebeskom.

Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.[1] Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov;[2] neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.[3] Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.


[1] Soľ zachováva pokrmy (hlavne mäso) a dáva im chuť. Apoštoli (ale aj kresťania vôbec) majú zachrániť ľudí pred mravnou skazou a robiť ich milými pred Bohom.
[2] „Zákon a Proroci“ je stručné označenie pre celý Starý zákon.
[3] Lk 17, 17. Starý zákon má význam aj v Novom zákone. Z neho napr. poznáme Božiu dobrotu a starostlivosť v diele stvorenia, pád do hriechu, potrebu vykúpenia a prípravu na príchod Mesiáša.

Vy[1] ste soľ zeme.[2] Jestliže soľ vyvetreje[3], čím sa osolí? Na nič už nie je súca, leda aby sa von vyhodila a pošliapala od ľudí. Vy ste svetlo sveta.[4] Nemôže sa schovať mesto postavené na hore; ani nezažnú sviecu a nepoložia ju pod mericu, ale na svietnik, aby[5] svietila všetkým, čo sú v dome. Tak nech svieti vaše svetlo[6] pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesách. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, lež naplniť.[7] Lebo veru povedám vám: kým sa pominie nebo i zem, jedna písmenka alebo jedna čiarka nepominie sa zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto teda naruší jedno z týchto najmenších[8] prikázaní a bude tak učiť ľudí, bude sa volať najmenším v kráľovstve nebeskom; kdežto kto bude konať a učiť, bude sa volať veľkým v kráľovstve nebeskom.


[1] Toto sa vzťahuje predne na apoštolov.
[2] Pokolenia ľudského; ako soľ udržuje od hniloby to, čo sa ňou posolí, tak majú apoštoli udržovať pokolenie ľudské od duševnej hniloby, od mravnej nákazy.
[3] V Palestíne Židia mávali soľ smolavú (bitumennú), ktorá ľahko ztratila slanosť (vyparduchovala). S našou soľou to nejde tak znateľne.
[4] Svetlo sveta = učitelia národov.
[5] Gr.: a svieti...
[6] Tu Spasiteľ prikazuje, aby sa apoštolovia zo strachu alebo z ľudských ohľadov neostýchali vyjsť s pravdou von, lebo ináč nielen že by iným neosožili, lež ešte by i oni ztratili vieru.
[7] Ako Židia nebojte sa ohlasovať Nový Zákon, lebo on nielen že nezrušuje Starý, ale ho zdokonaľuje.
[8] Dľa stupňovania najmenej je zle pomyslieť, viac je chcieť, ešte viac povedať a najviacej spraviť. Preto farizeji zlé myšlienky a žiadosti nepovažovali za hriech; avšak poneváč v zlých myšlienkach a žiadostiach majú korene zlé skutky, preto len tam je možná mravnosť, kde sa zlo vytrhne s koreňom, kde niet zlých myšlienok a žiadostí.