Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania^[1], priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“^[2] a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.^[3] V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.^[4] Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

^[1] „Dni očisťovania“ určoval Mojžišov zákon (Lv 12, 1-4). Po narodení chlapca matka bola leviticky nečistá do 40 dní. Prinesením obety sa stávala čistou. Zároveň podľa zákona obetovala svojho prvorodeného Bohu. Bolo ho treba vykúpiť z kňazskej služby, pretože túto službu konal Léviho kmeň, a nie prvorodený ako kedysi.
^[2] Ex 13, 2. 12.
^[3] Lv 5, 7; 12, 8. Chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očisťovania. Bohatší mali obetovať baránka a holuba. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a ako obetu mali dať pár hrdličiek alebo dva holúbky.
^[4] Mesiáša, ktorého Pán posiela.

A keď sa vyplnily dni jej^[1] očisťovania podľa zákona Mojžišovho, niesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, jako je písané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, otvárajúci život, volať sa bude zasväteným^[2] Pánovi; a aby dali obetu, tak jako je povedané v zákone Pánovom: pár hrdličiek, alebo dve holubiatka.^[3] A hľa, bol v Jeruzaleme človek, ktorému meno Simeon, a ten človek bol spravedlivý a bohabojný, očakávajúci potešenie Izraela^[4], Duch svätý bol v ňom.^[5] A on dostal prípoveď od Ducha svätého, že nepodstúpi smrti prv, než uzre Pomazaného Pánovho. I prišiel Duchom vedený do chrámu, a keď uvádzali dieťa Ježiša jeho rodičia, aby učinili za neho podľa zákonitej obyčaje^[6], vzal ho i on na svoje ramená, a chválil Boha, a riekol: Teraz prepustíš, Pane, svojho sluhu podľa svojho slova v pokoji; lebo moje oči videly tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých národov: za svetlo osvietiť pohanov^[7], a za slávu svojmu ľudu izraelskému.

^[1] Grécky: ich očisťovania. Dľa zákona Mojžišovho považovala sa rodička za nečistú 33 dní, keď porodila chlapca, a 66 dní, keď mala dievča. P. Mária, hoci ona i jej dieťa od hriechu dedičného boly čisté, podrobila sa tomuto zákonu z poníženosti a i preto, lebo tajomstvo jej panenstva nebolo všeobecne známe.
^[2] II. kn. Mojž. 13. Zákon tento týkal sa nielen plodu ľudského, ale i zvieracieho, a daný bol na upomienku, že P. Boh zachránil Židov v Egypte, keď pobil všetko prvorodené v celej krajine.
^[3] III. kn. Mojž. 12, 8. Ani P. Ježiš — straniva obriezky, — jako ani bl. Panna — straniva očisťovania — neboli povinní ten zákon vyplniť, lebo sa týkal len obyčajných, hriešnych ľudí. Ale oba chceli nám dať príklad pokory a horlivosti.
^[4] T. j. prisľúbeného Messiáša, ktorý sa nazýva i Potešiteľom.
^[5] Bol v ňom skrze milosť posväcujúcu i skrze dar proroctva.
^[6] T. j. aby si ho vymenili, zaplatiac kňazovi ustanovenú cenu, poneváč ako prvorodený plod prináležal P. Bohu.
^[7] Mnohí proroci predpovedali;  že Messiáš  prinesie spasenie i pohanom.