Sv. Blažej, biskup a mučeník
(3. 2.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 2. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907, 1579 s.
Pán Boh rozličnými nemocami navštevuje ľudí, hneď, aby ich napomínala trestal, hneď, aby stálosť ich v dobrom zkúšal, alebo napokon, aby objavil nám skutky všemohúcnosti svojej. Kto však nemoce dopúšťa na nás, ten nám i lieky podáva, jestli uzdravenie pôsobí k spaseniu duše našej. Otec nebeský je i našim lekárom; preto aj prosíme ho o jeho mocnú pomoc v našich nemociach; a aby nás tým istejšie vyslyšať ráčil, uchádzame sa i k Svätým a Vyvoleným Jeho o jejich prímluvu. Na prímluvu Svätých mnohí nemocní došli predošlého zdravia svojho, tak na prímluvu sv. Blažeja, ku ktorému sa preto od prastarých časov utiekajú kresťania neduhami hrdla obťažení.

Sv. Blažej žil v treťom století po Kristu v Armenii, v meste Sebaste. Od detinstva svojho cvičil sa v kresťanskej dokonalosti. Vo venci jeho cností skvela sa predo všetkým láska k blížnému, ktorou pohnutý oddal sa lekárstvu, aby ubiedenému človečenstvu na pomoci byť mohol. Pre jeho cnostný život a milosrdné srdce bol sv. Blažej u ľudu veľmi obľúbený, tak že ho zvolili za biskupa. Ako biskup plnil povinnosti úradu svojho s apoštolskou horlivosťou. Tu vypuklo oproti kresťanom ukrutné prenasledovanie. Pohania mali tenkrát namiereno obzvlášte na biskupov a kňazov, domnievajúc sa, že jaknáhle zavraždia pastierov, stádo samo od seba sa rozprchne. Keď sa teda prenasledovanie blížilo k mestu Sebaste, utiahol sa sv. biskup do hôr, aby sa zachoval stádu svojmu a skryl sa v jaskyni skalnatej na vrchu Argeus, kde dni svoje v modlitbe a v rozjímaní trávil. Lesná zver bola mu tu jediným spoločníkom.

V zvieraťoch javí sa istý pud, ktorý ich k človekovi vábi, ako keby tušily, že je on vznešené stvorenie; ako keby ich pri ňom ožiarily papršleky jeho nesmrteľnej duše, pritulujú sa k nemu. Sv. Blažej pripútal k sebe divých obyvateľov horských, čistým a neskaleným okom svojím skrotil ich divosť a bojazlivosť, ony ho poznaly, cítily jeho lásku a ony vďačily sa mu tým, že mu prinášaly pokrmy. Smutná samota obrátila sa takto v príjemné bydlo svätému — ale nie na dlhé časy.

Keď vladár v kraji tom, kde sa sv. Blažej ukrýval, hon zariadil, zbadali poľovníci, ktorí sa práve tou horou túlali, že zver všetka uteká pred nimi jedným smerom. Šli teda za stopami až k jaskyni, v ktorej videli sv. Blažeja, obkľúčeného zverami. Uľakaní poľovníci odobrali sa k vladárovi a povedali mu, čo videli. Vladár vydal rozkaz, aby svätého jali a k súdu priviedli. Sluhovia jeho hneď pospiechali vyplniť rozkaz. Za tým však zašlo slniečko a nastala noc. Tu videl sv. Blažej v modlitbe Spasiteľa, ktorý mu pravil: «Vstaň, lebo mi priniesť máš obeť» Svätý hneď poslúchnul na toto slovo, vstal a vyšiel von z jaskyne, kde už stáli sluhovia vladára, na neho volajúc: «Poď s nami, vladár ťa volá.» Na toto volanie riekol svätý s radostnou tvárou: «Vítam vás, dietky moje; teraz vidím, že Boh nezapomenul na mňa.» Keď sa však chceli pustiť na cestu, všetka zver sa za nimi rozbehla; poľovníci sa poľakali a chceli opustiť svätého, tento však riekol im: «Nebojte sa, táto zver neuškodí nikomu, a rozkázal zveri, aby sa vrátila zpiatky. Postrašená zver postála na ceste a smutne sa dívala za svätým, až s poľovníkami zmizol v húšti.

Sv. Blažej celou cestou mluvil pohanom slová spasiteľné a mnohých z nich obrátil na vieru, a zas mnohých nemocných uzdravil. Dieťaťu jednému, ktoré ryby jedlo, uviazla v hrdielku kosť, ktorú nijako vytiahnuť nemohli. Smrť bola istá a už blízka, ako sa pozdávalo; tu priniesla zarmútená matka úbohé pacholiatko svoje k svätému biskupovi, s plačom ho prosiac, aby nemocné z istej smrti vyslobodil. Sv. Blažej počal vrúcne k Bohu sa modliť, prežehnal dieťa sv. krížom a ihneď uzdravené odovzdal matke jeho. Keď po jeho smrti mnohí podobnou alebo inou nemocou na hrdlo trpeli a na prímluvu sv. Blažeja uzdravení boli, nastala od starodávna v katolíckej Cirkvi tá pekná obyčaj, že sa na jeho sviatok udeľuje požehnanie sv. Blažeja. Vezmú sa totiž dve hromničky, deň pred tým (na Hromnice) posvätené a sviažu sa v podobe svätoondrejského kríža; kňaz dotkne sa nimi krku veriacich a pri tom rieka: «Na prímluvu sv. biskupa a mučeníka Blažeja osloboď teba Pán od všetkého neduhu na krku, v mene +Otca i +Syna i +Ducha sv. Amen.» Keď sv. Blažej do Sebasty došiel, pokúšal sa vladár Agrikolaus lichotením ho získať a k zapreniu viery pohnúť: žiadal od neho, aby obetoval modlám. Vladár Agrikolaus sa totiž nazdával, že sa sv. Blažej z bázne pred smrťou ukryl; jak veľmi sa preto musel začudovať, keď mu tento dôrazne odvetil: «Ja obetujem svojmu Pánu Ježišu telo a dušu, ale tvojim modlám neobetujem ničoho.»

Neprávosť číhá po násilí, kedykoľvek môže; sudca odpoveďou svätého rozhnevaný, dal sv. Blažeja nemilosrdne palicami biť a tak zbitého zas do žalára uvrhnút Viackrát bol sv. biskup pred súd predvolaný pokaždé napomínaný, aby bohom obetovať sa nezdráhal, lež nadarmo; sv. Blažej zostal stálym. Konečne vynesený bol nad ním súd smrti. Sv. Blažej mal byť utopený. Ale čo sa stalo ? Svätý biskup chodil po vode ako po suchej zemi a tí, ktorí ho chceli i tu prenasledovať, utopili sa biedne vo vlnách. Konečne bol sťatý roku 316.

Poučenie:
Sv. Blažej uzdravil na hrdlo nemocné diela znamením sv. kríža. Týmto znamením značia sa kresťania od prvých časov kresťanstva ; týmto znamením vyznávame svoju vieru v trojjediného Boha, týmto znamením označujeme dôveru svoju v nekonečné zásluhy Ježiša Krista. Nekatolíci opovrhujú týmto znamením bez všetkej príčiny. Nachádzajú sa však aj medzi katolíkmi mnohí, ktorí sa hanbia pred inovercami prežehnať sa; ktorí večer alebo ráno, pred jedlom alebo po jedle, doma alebo v kostole znamením týmto by sa nepoznačili za celý svet, praviac, že to len pre obecných, neučených ľudí. No na takýchto ľudoch ľahko splniť sa môže to, čo Spasiteľ predpovedal, že totiž aj On hanbiť sa bude za nich, pretože oni hanbili sa za Neho. Neopovrhuj preto, drahý čitateľu znamením sv. kríža, lež prežehnávaj sa ním ráno i večer, pred jedlom a po jedle, pred prácou i po práci, a vo všetkých nebezpečiach, ktoré by tvojmu telu alebo tvojej duši hroziť mohly. Koľkokrátkoľvek však prežehnáš sa, čin to vždy s dôverou v Toho, ktorý tak ukrutnou a strašnou smrťou zomrel za nás na kríži. «Keď sa značíš znakom sv. kríža, píše sv. Ján Zlatoustý, «ozbroj čelo svoje veľkou dôverou; znamenie sv. kríža musíme nie len prstom činiť na svojom tele, lež vopred pevnou vierou v duši. Jestli prežehnávaš sa týmto spôsobom, žiaden zo zlých duchov neopováži sa do boja pustiť sa s tebou, vidiac kopiju, ktorou smrteľne poranený bol.»

Drahý čitateľu! znamenie sv. kríža vtlačila v čelo tvoje drahá matka tvoja, keď si po prvýkrát uzrel svetlo tohoto sveta; znamením sv. kríža poznačila ťa, keď si ako vyrostlý odobral sa medzi cudzích ľudí; týmto znamením sprevádza ťa druhá, niemenej milá matka tvoja Cirkev od tvojej kolísky až ku hrobu. A keď telo tvoje dávno už zpráchnivelo v čiernej zemi, keď zabudli na teba príbuzní a priatelia, na hrobe tvojom stojí kríž, zvestujúc svetu, že tu pochovaný je «kresťan.» Kríža svätého drž sa preto, dušo kresťanská! v časoch zlých i dobrých, v zápasoch so svetom a diablom, a v znaku tomto doista zvíťazíš!

Modlitba:
Všemohúci Bože! ktorý si nás potešil sviatkom sv. Blažeja, popraj nám milostivé, aby sme, ktorí slávime pamiatku mučeníckej smrti jeho, účastní boli aj jeho ochrany. Amen.