Mojžiš je milý Bohu i ľuďom; jeho spomienku požehnávajú. Podobne ho oslávil ako svätých (praotcov)^[1] a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov. Na jeho slovo zastavil príšerné udalosti. Oslávil ho pred tvárou kráľov, dal mu prikázania, (určené) pre jeho národ, pri čom mu aj svoju slávu ukázal. Pre jeho vernosť a pokoru povolal ho na svätú úlohu a spomedzi všetkých ľudí si ho vyvolil. Lebo mu dal počuť svoj hlas a uviedol ho do mraku a osobne mu odovzdal svoje prikázanie: zákon nábožného života, aby vyučoval Jakubov rod podľa jeho zmluvy, Izrael podľa toho, čo preň ustanovil.

^[1] Praotcov – Abraháma, Izáka, Jakuba.

Milý Bohu i ľudom bol Mojžiš: ktorého pamiatka je v požehnaní.^[1] Pripodobnil ho sláve svätých,^[2] a zveličil ho na strach nepriateľom, a na jeho slovo zastavil zázraky.^[3] Oslávil ho pred tvárou kráľov, dal mu rozkazy pre svoj ľud, a ukázal mu svoju slávu.^[4] Pre jeho vernosť a tichosť posvätil ho^[5] a vyvolil ho zo všetkých ľudí. Lebo dal mu slyšať svoj hlas a uviedol ho do oblaku, a dal mu sám osobne také prikázania, a zákon života a kázne, aby vyučil Jakuba jeho smluve a Izraela jeho právam.

^[1] 2 Mojž. 11, 3
^[2] Svätých praotcov vyššie menovaných.
^[3] V Egypte.
^[4] 2 Mojž. 6, 7
^[5] Posvätil ho za svojho služobníka, ktorý má vykonávať jeho úmysly.