Hľa, Panna počne a porodí syna a jeho meno bude Emanuel.

Preto vám sám Pán dá znamenie[1]: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!


[1] Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševediacnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: „Hľa, panna počne a porodí syna!“ Pôvodina má doslovne: „Hľa, panna tehotná a rodí syna!“ Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky „Boh s nami“. Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8–10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.
Preto sám Pán dá vám znamenie:[1] Hľa, panna počne, a porodí syna, a nazvané mu bude meno Emanuel.[2]

[1] Pán sám chce dať znamenie. Príčina k tomu je dom Dávidov a odmietanie jeho pomoci. Dom Dávidov nesmie sa stať obeťou zlých úmyslov nepriateľských, nesmie byť vyničený, lebo veď dľa rady Božej Messiáš z domu Dávidovho bude pochádzať. A preto, že odmietajú jeho pomoc, musí im patrne ukázať, že len tým činom, ktorý sám za dobrý uznáva, zachráni.
[2] Hebr.: Hľa, panna je samodruhá, je porodica syna a nazýva jeho meno Emanuel. — Budúca udalosť ručí za pravdu, povedanú v prítomnosti. Boh vznešene zjavuje v tom znamení svoju prozreteľnosť, múdrosť i vševedúcnosť. Panna ako taká je samodruhá. — 1. Veď Boh po vzývaní Achaza, aby si žiadal znamenie „buďto v hlbokosti podzemskej alebo hore na výsosti“, ani nemohol nemohol niečo všedného, obyčajného označiť, keď sám chcel dať znamenie. Toto panenské počatie a porodenie je pre prítomné položenie domu Dávidovho a jeho zachránenie významným znamením. Nie len preto, že ono za udržanie domu Dávidovho ručí, ale i preto, lebo jasne vyslovuje, že Boh svojou všemohúcnosťou i to vie spojiť, čo sa prirodzene spojiť nedá. — 2. Samojediný nazýva sa Messiáš v I. Mojž. 3, 15. semenom ženy; žalmista (21.) hovorí o jeho matke, Micheáš pozná len jeho rodičku (5, 3.), tak i Jeremiáš; len Jahve (Boh) rieka mu: Syn môj si ty! (Ž 2, 7). Keď v takýchto okolnostiach v tomto verši táto žena a táto matka nazýva sa hebrejsky „Maalma" (miesto Bethula, tiež panna), musí to slovo znamenať znovu pannu jako takú. Na keltickej pôde našli oltárny kameň s nápisom: „Panne, ktorá má porodiť (venovaný).“' — 3. Panenské narodenie Kristovo je dejepisná udalosť. Messiáš stal sa, skutočne znamením pre nebo, zem i podzemie. Emanuel meno dať dieťaťu neznamená, že sa ono tak menovať bude, ale že má tú vlastnosť, ktorá sa tým menom označuje. Emanuel vyslovuje božstvo Messiášovo: Kde je on, je Boh, teda on je Boh. Emanuel — Boh s nami.