A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!« Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.« Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.« On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.« Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.« Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.« Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.« On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?« A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.« Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!« 26Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

Riekol teda: Istý šľachtic odišiel do ďalekého kraja zaujať si kráľovstvo a sa opäť navrátiť. [Šľachtic je Kristus Pán; kráľovstvo sláva nebeská, zaujatá po jeho vzkriesení; sluhovia sú apoštolovia a všetci kresťania; hrivna je milosť kresťanskej viery; odbojní mešťania sú neveriaci Židia a všetci protivníci Kristovi. Mat. 25, 14.] I povolal svojich desať sluhov [Číslo 10 znamená tu všeobecnosť, t. j. súhrn všetkých sluhov], dal im desať hrivien [Vlastne:: mní. Mna platila 100 drachiem, asi 100 korún. Prvá milosť pri krste obsiahnutá je u všetkých jednaká, ale časom buďto rastie, alebo jej ubýva, podľa nášho spolupôsobenia. U sv. Matúša berú sa do ohľadu i dary a schopnosti prirodzené, nerovno rozdané; preto sa tam i hrivny nerovnorozdávajú.] a riekol im: Kupčite, kým neprijdem. [Totižto k súdu, ktorý pre všeobecnosť bude až na konci sveta, pre jednotlivcov hneď po smrti. Pozri Mat. 24, 42.] Ale jeho mešťania nenávideli ho a poslali poslanstvo za ním a riekli: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. [I po nanebevstúpení Kristovom odporovali Židia jeho učeniu a odporujú mu až podnes.] I stalo sa, keď sa navrátil po zaujatí kráľovstva: kázal zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý utŕžil. Tu prišiel prvý a riekol: Pane, tvoja hrivna zarobila desať hrivien. [Porovnaj 1. Kor. 15, 10.] I riekol mu: Dobre, sluho dobrý; že si nad málom bol verný, budeš mať moc nad desať mestami. [T. j. väčšiu mieru blaženosti v nebesách.] A druhý prišiel a riekol: Pane, tvoja hrivna vyrobila päť hrivien. I tomu povedal: I ty buď nad piatimi mestami. A iný prišiel a riekol: Pane, hľa, tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v šatke [Hrivnu v šatke odložiť znamená toľko, čo lenivým byť v službe Božej, neužívať obdržané milosti k vykonávaniu dobrých skutkov.]; lebo bál som sa ťa, poneváč si človek tvrdý: berieš, čo si nepoložil, a žneš, čo si nesial. Riekol mu: Z tvojich úst ťa posúdim, sluho ničomný. Vedel si, že som ja človek tvrdý; beriem, čo som nepoložil, a žnem, čo som nesial: teda prečo si nedal moje peniaze na stôl [Na stôl totižto peňazomencov. Dnes by sme riekli: „do sporiteľne“ alebo „do banky“, kde by boly niesly úroky.]?, aby som ja, keď prijdem, ovšem s úrokami ich sobral? A stojacim tam riekol: Vezmitemu hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. I riekli mu: Pane, má desať hrivien. Iste, povedám vám, že každému majúcemu, dá sa a bude oplývať, kdežto tomu, ktorý nemá, vezme sa i to, čo má. [T. j. kto nepôsobí spolu s danou mu milosťouBožou, utratí ju. Je to židovské porekadlo.]