| ||||||
| Dnes slávi svätá cirkev pamiatku toho dňa, v ktorý preblahoslavená Panna Mária v útlom veku svojom obetovaná bola v chráme Jeruzalemskom skrze rodičov svojich Joachima a Annu milostivému Bohu, a sama Panna Mária posvätila sa sľubom panenstva službe Božej. Tento sviatok dostal sa z Východu na Západ do sv. cirkvi. Už vo štvrtom storočí slávili niektorí kresťania východní túto pamiatku; r. 730 slávená bola všade na Východe. V Ríme slávil ju najprv pápež Gregor XI. roku 1372; potom pápeži Pius II. a Pavel II. nadelili slávnosť obetovania Panny Márie odpustkami. Z Ríma rozširovala sa ďalej na Západ do Francúzska, Španielska a Nemecka. Pápež Sixtus V. ustanovil ju roku 1585 pre celú sv. cirkev. Zakladá sa ona, ako slávnosť obetovania Krista Pána na zákone Mojžišovom (III. Mojž. 12, 6—8.), ktorý znie: «A keď sa vyplnia dni očisťovania jej (matkinho), za syna alebo za dcéru, prinesie ročného baránka na obetu zápaľnú, a holubiatko alebo hrdličku za hriech (t. j. na obetu za hriech, ku sotreniu nečistoty, spôsobenej pôrodom jej, ktorý následkom prvého hriechu sám nazýva sa hriešnym. Sv. Augustín), ku dverám stánku svedectva, a dá ich kňazovi, ktorý obetovať bude tie veci pred Pánom, a modliť sa bude za ňu .... Toto je zákon, keď porodí chlapca alebo dievča. Keď nenájde ruka jej, ani keď nebude môcť obetovať baránka, tak nech vezme dve hrdličky alebo dve holubiatka, jedno na obetu zápaľnú a druhé za hriech: i bude sa modliť kňaz za ňu, a tak bude očistená.» Židia starozákonní plnili tento príkaz Boží, a nosievali dietky svoje i do chrámu Jeruzalemského, ako driev ku stánku, a obetovali tam dary svoje na znamenie, že oni sú vyvolený národ a ako takí majú byť pred všetkými ľuďmi obetovaní a posvätení Bohu. A mnohí nábožní Židia obetovali zvláštnym spôsobom i dietky svoje Bohu a tieto obetované dietky ostávaly potom a bývalý vychovávané vo zvláštnom dome pri chráme a prisluhovali kňazom i levitom pri posvätných úkonoch ich. Preblahoslavená Panna Mária nepodliehala tomu všeobecnému zákonu židovskému, ani matka jej sv. Anna; lebo ona počatá bola v živote matky svojej bez poškvrny prvorodeného hriechu; a preto nepotrebovala sv. Anna obetovať na očištenie svoje ani baránka, ani dve hrdličky alebo dve holubiatka. Ale svätí rodičia Joachim a Anna, osvietení vnuknutím Božím, i následkom slávného sľubu, ktorý složili milostivému Bohu pred podivným narodením prebl. Panny Márie vo vysokej starobe ich, i sama preblahoslavená Panna Mária, osvietená a poučená Duchom svätým už v útlom veku, pospiechali do chrámu jeruzalemského, aby sa obetovala milostivému Bohu a odriekla sveta i rozkoší jeho. Nedbala na predsudok židovský, podľa ktorého stav slobodný býval u nich v potupe a neplodnosť v manželstve bývala považovaná za trest Boží: ona javila najväčšiu vážnosť k stavu panenskému od najútlejšej mladosti, i učinila v chráme sľub večnej čistoty. I bola prijatá v ten deň do počtu panien, ktoré vychovávané boly pri chráme Jeruzalemskom, aby slúžily Bohu. Kňaz Zachariáš, jej pokrvný, tešil staručkých rodičov jej, Joachima a Annu, pri odchode do vlasti, že bude strážiť nad milostným a zázračným dieťaťom ich. A svätí rodičia boli šťastní a blažení, že milostivý Boh udôstojnil ich priniesť túto najdrahšiu obetu. A preblahoslavená Panna Mária rástla pri ustavičnej službe Božej na tele i na duchu. Po ukončených denných modlitbách vraciavala sa z chrámu s ostatnými družkami do domu, kde čítavala sv. Písmo a pracovala. Svätý Epifanius píše, že preblahoslavená Panna Mária bola výtečne zručná vo vyšívaní a v pradení konopí, v prácach vlnených a zlatých. Ten istý svätý spisovateľ nastíňuje i postavu jej telesnú:«Mária nebola veľká, ale predsa nepatrila k malým. Tvár jej bola trochu počerná (brunátna), vlasy jej boly belavé, oči živé, zreteľnica išla do zelena olivového, obočie bolo krásne ohnuté a najtmavejšie čierné, úplne krásný nos bol celý rovný, perný (úst) boly ružové, tvár pôsobila najpravidelnejšiu okrúhlosť, ruky jej a prsty boly dlhé.» A v tom shodujú sa všetci sv. Otcovia, že Panna Mária mala prekrásné telo. Ale o mnoho krajšou bola duša jej! Sv. Ján Damascenský hovorí, že Panna Mária preto bola daná do výchovy pri chráme Jeruzalemskom, aby sa stala príbytkom všetkých cností; a síce aby oddialila myseľ svoju od márností sveta, ako sa slušalo na ňu, ktorá potom mala prijať do lona svojho Syna Božieho (De fide orth.). Sv. Sofronius nazýva dušu preblahoslavenej P. Márie «milovanou záhradkou Pánovou». A sv. Bernard hovorí o Panne Márii (Hom. II. sup. «Missus»): «Ten dal Panne, aby porodila, ktorý dal predtým jej, aby zasľúbila panenstvo. Poslaný je anjel k Panne, ktorá bola Pannou podľa tela, Pannou podľa duše, Pannou podľa zasľúbenia. A zase (Sent. tr. I. 52.): «Panenstvo jej pripodobňuje sa mesiacu, ktorý síce leskne sa bielym svetlom svojím, ale je chladným telesom.» A svätý Ján Damascenský zvelebuje Pannu Máriu (Orať I. de Nat.): «Ty si preúrodná bylina panenstva; lebo skrze Teba rozliala sa ďaleko-široko krása panenstva.» A zase pripodobňuje Pannu Máriu k raju pred pádom prvých rodičov našich a hovorí o nej (Or. II. de Ass.): «K tomu raju nemal diabol prístupu.» A sv. Tomáš Akvinský hovorí (In salut Angel.): «Ona zaiste bola tá najčistejšia, keď obraciame zreteľ ku vine; lebo ona nemala na sebe hriechu, ani smrteľného, ani všedného, ani dedičného!» Všetky cnosti ozdobovaly preblahoslavenú Pannu Máriu. Modlitba, pôst, rozjímanie, poslušná pracovitosť, obsluha pri chráme Božom — boly životom jej. Sv. Ambróz píše: «Žiadna duša na svete nemala v tej miere dar rozjímania a milosť pohľadu do neba, ako Mária .... Celý život jej nebol inším, než jediné cvičenie najčistejšej lásky Božej, a keď i spánok zavrel oči, predsa srdce jej strážilo a modlilo sa.» O nej zneje Pieseň (Šalamúnova): «Celá si krásna a poškvrny nie je na tebe!» Áno, o nej vyplnily sa slová Piesne Šalamúnovej (4, 12.): «Zavrená záhradka je sestra a nevesta Moja, zavrená záhradka, zapečatený prameň!» Dva razy nazýva ju Duch svätý v Piesni záhradkou, a to preto, že bola čistá podľa tela i podľa duše a chránila túto čistotu panenskú sľubom, ktorý složila pri obetovaní svojom v chráme Jeruzalemskom, akoby pevným zátvorom. Tak žila preblahoslavená Panna Mária v ústave pri chráme Jeruzalemskom až do toho času, v ktorom treba bolo jej opustiť chrám a ústav, podľa zvyku panien židovských, ktoré bývalý vychovávané v ňom. Tam naučila sa žiť ku cti Božej a ku veľkému povolaniu svojmu. A keď potom archanjel Gabriel zvestoval jej v dome rodičovskom v Nazarete, že sa stane Matkou Božou, privolila iba vtedy k tomu, keď ju uistil, že skrze milosť Božiu čistota jej a svätosť nebude ani najmenej porušená: «Hľa, dievka Pánova, staň sa mi podľa slova tvojho ! A v dome sv. Alžbety spievala (Luk. 1, 46—49.): «Velebí duša moja Pána, že shliadol na poníženosť dievky Svojej; lebo hľa, od tejto chvíle nazývať mňa budú blahoslavenou všetky národy; pretože učinil veľké veci mne Ten, ktorý je mocný a ktorého meno je sväté!» «A Slovo telom sa staIo.» (Ján 1, 14.) Hľa, «tak Boh miloval svet, že dal i jednorodeného Syna Svojho, aby, kto uverí v Neho nezahynul, ale mal večný život (Ján 16, 3.)!» Podľa tohoto obetovania preblahoslavenej Panny Márie v chráme Jeruzalemskom skrze svätých rodičov jej, Joachima a Annu, zavedený je vo sv. cirkvi úvod (vádzka) rodičiek a sem-tam i obetovanie novonarodeného dieťaťa. Poučenie: Preblahoslavená Panna Mária obetovala sa milostivému Bohu v trieťom roku života svojho. Svätí rodičia, Joachim a Anna, obetovali ju z celého srdca Tomu, ktorý daroval im ju zázračne. Kresťane, i ty máš sa obetovať za príkladom prebl. Panny Márie milostivému Bohu! Máme sa považovať ako živé chrámy Božie, akými stali sme sa pri svätom krste, i zachovať sa ako také čisto a sväté po celý život. Kresťanskí rodičia, hľa, zrkadlo, ako máte vychovávať dietky svoje! Mnohí sa nazdávajú, že plnia povinnosti rodičovské, keď sa starajú, aby dieťa malo čo jesť, piť, čím sa odievať a ihrať. Či nevídame to i u zverov? Iní dajú i vyučovať dietky svoje. A pri tom vyučovaní majú na zreteli iba budúce zaopatrenie ich telesné. A duša, stvorená na obraz Boží? Hynie, pri vychovávaní svetárskom! Oni obetúvajú dietky svoje nie Bohu, ale svetu, večnému zahynutiu, diablovi. Rodičia, keď chcete dožiť sa časnej a večnej radosti na dietkach svojich, ako sa dožili sv. Joachim a Anna na prebl. Panne Márii, obetujte ich Bohu, starajte sa nielen o telo, ale i o dušu ich! Keď chcete ich dať do škôl, na remeslo, do služby, dajte pozor, jakým rukám ich sverujete! Tohoto dňa obetovala sa prebl. Panna Mária Pánu Bohu celkom, s telom i s dušou. Kresťane, nasleduj Pannu Máriu! Venuj Mu celého seba. Ona obetovala sa navždy službe Božej, a keď i opustila ústav pri chráme Jeruzalemskom, predsa bola vždy sama živým chrámom, v ktorom mal prebývať Boh. Keď si venoval sa službe Božej, zotrvaj v nej stále a budeš prebývať u Boha. Modlitba: Bože, ktorý si chcel, aby preblahoslavená a vždy čistá Panna Mária bola predstavená v chráme ako príbytok Ducha svätého: popraj nám, prosíme, aby sme zaslúžili skrze orodovanie jej prijatými byť niekedy do chrámu slávy Tvojej. Skrze Pána nášho, Ježiša Krista. Amen. |