| ||||||
| Tento radostný sviatok oslavuje sv. cirkev od časov apoštolských. Na Západe, najmä v Ríme, slávený bol od druhého storočia každoročne dňa 25. decembra spoločne s pamiatkou Zjavenia Pána. Pápež sv. Telesforus r. 138 nariadil, aby v tento sviatok slúžily sa tri sv. omše, medzi nimi jedna o polnoci. O tomto obyčaji zmieňuje sa sv. Gregor Veľký (od r. 590 do r. 604), ako už o známej veci, keď začína jednu reč svoju týmito slovami: «Pretože z milosti Božej slávime dnes tri sv. omše, nemôžeme dlho rozjímať o prečítanom evanjeliu; ale predsa na krátko povedať niečo, povzbudzuje nás narodenie Spasiteľa nášho.» Neskôr slávený bol sviatok Narodenia Pána v Ríme a na Západe samostatne, ako i za časov našich, oddelený od sviatku Zjavenia Pána, a vo štvrtom storočí (okolo r. 376) bol všeobecne oslavovaný ako «matka všetkých sviatkov i na Východe dnešného dňa. Pred ním slávený býval už zväčša Svätvečer zvláštnymi nočnými službami Božími (vigíliami, pannichydou). Medzi prepodivné okolnosti, ktoré súvisely s narodením Spasiteľa sveta, Pána Ježiša Krista, náleží miesto, kde, a čas, v ktorom sa narodil. Prorok Micheaš predpovedal, že Mesiáš, či Vykupiteľ sveta, narodí sa v meste Judskom, v Betleheme, keď riekol (5., 2.): «A ty, Betleheme, Efrata, maličký si medzi tisícimi Judskými, ) z teba vyjde mi, ktorý bude panovníkom v Israeli, ktorého východ je od počiatku, od dní večnosti. Betlehem znamená dom chleba, Efrata zase úrodnosť. Hľa, tieto názvy naznačovaly dobre budúcnosť vyznamenania mestečka! Betlehem priniesol úrodu nebeskú: tam živý chlieb sostúpil s neba na zem, tam narodil sa Ježiš Kristus! Prorok Daniel predpovedal o čase príchodu Messiášovho a udal i počet rokov číslami. On prorokoval (9; 24—27.): «Sedemdesiat týždňov ukrátené je nad ľuďom tvojim a nad svätým mestom tvojim, aby sa skonalo prestúpenie a konec vzal hriech, a shladená bola neprávosť, a privedená bola večná spravodlivosť, i aby sa naplnilo videnie i proroctvo a pomazaný bol Svätý svätých. Viď teda a pozoruj: Od vyjdenia reči, aby zase vybudovaný bol Jeruzalem, až do Krista Vojvodcu týždňov sedem a týždňov šesťdesiatdva budú: a zase vzdelaná bude ulica a hradby v úzkosti časov. A po týždňoch šesťdesiatich a dvoch zabitý bude Kristus: a nebude ľud Jeho, ktorý Ho zapre ... I utvrdí smluvu mnohým jedným týždňom: a v polovici týždňa prestane obeta a obetovanie: a bude v chráme ohavnosť spustošenia. A práve v plnosti času, keď toto dvoje proroctvo vyplniť sa malo, nariadil pôsobením Božím pohanský cisár rímsky Augustus (Vznešený), ktorý nič neznal o tomto dvojakom proroctve, ktorého sídelné mesto veľmi vzdialené bolo od Betlehema, ktorý bol iného náboženstva, než Židia (ktorým prisľúbený bol Messiáš), aby popísaní boli obyvatelia celej dŕžavy a tak i Svätej Zeme. Sv. Jozef a preblahoslavená Panna Mária nebývali v Betleheme, kde v predpovedanom čase vyplniť sa malo proroctvo sluhu Božieho Micheaša; ale oni prebývali v druhom vzdialenom mestečku, v Nazarete Galilejskom. Podľa rozkazu, aby všetci obyvatelia Palestíny shromaždili sa v tých dedinách alebo mestách, kde sa narodili, kam prislúchali podľa pokolenia svojho, i zapísať dali cieľom určenia daní štátnych meno svoje, vek, stav i majetnosť pred úradníkami vladára Syrského Cyrina, pod ktorého právomocnosť náležali i Židia, išli teda i sv. Jozef a zasnúbená mu preblahoslavená Panna Mária z Galilee, z mestečka Nazareta, do mesta Dávidovho Betlehema v Judsku, pretože pochádzali z pokolenia Dávidovho, aby sa dali tam zapísať. A po dlhej a obťažnej ceste prišla preblahoslavená Panna Mária so ženíchom svojím svätým Jozefom do Betlehema, kde vyplnilo sa predpovedanie prorokov Božích, túžobné očakávanie praotcov, lepších Židov i pohanov. Nebesia vydaly rosu a dážď — božstvo, a zem zase vydala človečenstvo: a týmto zázračným spojením dvú priradeností prišiel k nám už v raji zasľúbený Skrotiteľ diabla, Vykupiteľ náš, Pán Ježiš Kristus, ktorý je Boh a spolu Človek. Sv. Jozef a preblahoslavená Panna Mária našli v Betleheme obsadené všetky hospody početnými cudzincami; márne klopali na všetky dvere, všade boli odpravení, nehostinne odohnaní. I prinútení boli utiahnuť sa von z mesta do zrúcanín hradu či drievneho palácu kráľa Dávida, v ktorých zrúcaninách pastieri zhotovili si boli staj poľnú pre ovce svoje a úkryt pre seba; avšak v dnešnej noci ponocúvali pod holým nebom pri stádach svojich. I toto stalo sa pôsobením prozreteľnosti Božej, ktorá viedla svätú Rodinu do staje betlehemskej, že prinútená bola preblahoslavená Panna Mária porodiť Dieťa svoje tam a položiť Ho do biednych jasiel. Nie teda pyšné mesto kráľovské Jeruzalem, nie nádherný palác kráľovský boly to, ktoré prijaly Dieťa Božie; lež nepatrné mesto Betlehem a staj v rozvalinách palácu Dávidovho boly miestom narodenia Kristovho. Kto by nepodivii sa nad unížením Boho-Človeka? On, Syn Otca nebeského, Boh neba i zeme, Kráľ všetkých živých i mŕtvych opúšťa trón nebies, stáva sa slabým Dieťatkom ľudským a volí si za prvé obydlie na zemi biednu staj, rodí sa v tejto posvätnej noci ako najchudobnejšie dieťa v tých zrúcaninách, v dome pradeda kráľa Dávida v chudobnej staji, uložený je v jasle — na miesto do kolísky, ustrojenej zlatom a hodvábom. On, zasľúbený Vykupiteľ sveta, v ktorého uveriť mali milliony ľudí a v ktorom nájsť mali všetci ľudia oslobodenie a spásu duší svojich, narodil sa dnešnej noci v najväčšej chudobe a biede. Narodil sa Kristus Pán z prečistej Panny, ako predpovedal prorok Isaiáš (7; 14.): «Hľa, Panna počne a porodí Syna, a nazvané Mu bude meno Emanuel (S nami Boh.» Sv. Augustín píše v treťom liste svojom Volusianovi: «Narodenie Ježiša Krista z Panny je takým veľkým zázrakom, že nemožno očakávať od Boha väčšieho zázraku. Keby bolo možné pochopiť toto tajomstvo, nebolo by zázračným ... V týchto nadprirodených tvorbách nemožno nič vyskúmať, iba všemohúcnosť Stvoriteľa.» Narodil sa Kristus Pán ako slabé Dieťa, o ktorom predpovedal prorok Isaiáš (9; 6, 7.): «Maličký narodil sa nám, a Syn daný je nám.» A spolu zvolal: «A vložené je kniežatstvo na rameno Jeho; a nazvané bude meno Jeho Podivný, Radca, Boh, Silný, Otec budúceho veku, knieža pokoja. Rozšírené bude panovanie Jeho, a pokoja nebude konca; na stolici Dávidovej a na kráľovstve jeho sedieť bude, aby ho utvrdil a upevnil súdom a spravodlivosťou od tohoto času až na veky: horlivosť Pánova učiní to.» Hoci podľa panenskej Matky Svojej Márie, dcéry Joachima a Anny, pochádzal z kráľovského pokolenia Dávidovho (Luk. 1; 27—32.), hoci bol Synom Božím (Luk. 1; 31-35.), uponížil sa pri narodení Svojom, prijal podobu služobníka, aby učil človečenstvo pokore, a zahalil božstvo Svoje pokorou a chudobou ľudskou čo zasľúbený a túžobne očakávaný Messiáš. Áno, v tejto posvätnej noci vyplnily sa slová knihy Múdrosti (18; 14, 15.): «Keď všetko v hlbokej tichosti bolo pohrúžené, a noc polovicu behu svojho vykonala, všemohúce Slovo Tvoje (Bože) s neba, s trónu kráľovského, ako statočný Bojovník, do prostred zeme, k vyplneniu (určené) vkročilo.» Podivné zjavenia stály sa pri narodení Dieťaťa Božieho! Jasnosť nebeská obkľúčila okolie Betlehemské. Zástupy vojsk nebeských zjavily sa, zaplesaly radostne a menom človečenstva zvelebovaly milosrdenstvo Božie i prespevovaly (Luk. 2; 14.): «Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!» Pastieri, ktorí v okolí Betlehema ponocúvali pri stádach svojich, precitli so strachom. Aká to podivná jasnosť o polnoci? Zdalo sa im, akoby nebo stálo v plameňoch; veľká jasnosť obkľúčila ich a noc premenila sa na deň. Aké to spevy? «A hľa,» píše sv. Lukáš (2; 9.), «anjel Pánov zastal si vedľa nich a jasnosť Božia obkľúčila ich i báli sa veľkou bázňou.» I boli by padli na zem na tváre svoje od strachu pri tomto skvelom zjavení, boli by snáď strachom zomreli, keby nebol posol Boží potešil ich týmito slovami (Luk. 9; 10.): «Nebojte sa; hľa, oznamujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu; lebo dnes narodil sa vám Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán, v meste Dávidovom!» Chudobní pastieri boli teda prvými medzi ľud m i, ktorí obsiahli prvú zvesť o tejto zázračnej a najmilostivejšej udalosti; oni, ktorými opovrhovali mnohí ľudia pre nízke zamestnanie ich, ako prostí ľudia poznávali prví príchod Spasiteľa sveta, a nie kráľ Herodes na pyšnom tróne, nie vysoká rada židovská v Jeruzaleme, ktorá osobovala si úplné poznanie vecí Božích, nie hrdí najvyšší kňazi židovskí a učenci-zákoníci, nie všetci ostatní ľudia. I toto stalo sa predivným riadením prozreteľnosti Božej! A čože pohlo múdrosť Božiu, že oznámila najprv narodenie Syna Svojho chudobným a pokorným pastierom a nie urodeným, bohatým a učeným velikášom? Boly to prostota a čistota srdca, čestnosť a zbožnosť chudobnýchpastierov, ktoré ocenené boly pred očami Božími a viac platily, než pýcha a pokrytská múdrosť velikášov a boháčov. A čože robili pastieri, keď počuli túto radostnú zprávu? Oni boli síce zarazení nad týmto neočakávaným zvestovaním; ale radostne prišli k povedomiu, že treba je, aby čím skôr uzreli na vlastné oči narodeného Spasiteľa sveta. Anjel Boží udáva im tiež i miesto, kde hľadať Ho majú (Luk. 9; 12.), i hovorí: «A toto vám bude znamením : nájdete Nemluvniatko, obvinuté plienkami a uložené v jasliach.» A pastieri boli ešte viac utvrdení vo viere svojej, keď veľké množstvo vojska nebeského pridružilo sa k anjelovi stojacemu v žiare nebeskej, ktoré zvelebovalo Boha a akoby jednými ústami opätne pravilo: «Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle!» A sv. Lukáš píše (9; 15—20.): «I stalo sa, keď odišli od nich anjeli do neba, riekli pastieri jeden k druhému: Prejdime do Betlehema a viďme to slovo, čo sa stalo, a čo Pán oznámil nám. I prišli pospešne, a našli Máriu a Jozefa i Nemluvniatko vložené v jasličkách. A keď to videli, porozumeli slovu, ktoré im bolo povedané o tomto Dieťati. A všetci, čo ich slyšali, divili sa nad tým, čo im bolo rozprávané od pastierov. A Mária zachovávala všetky tieto slová, rozjímajúc o nich v srdci svojom. A pastieri navrátili sa, zvelebujúc a chváliac Boha za všetko, čo videli a slyšali, tak ako im bolo rečené.» Zbožní pastieri opustili rýchle stáda svoje a poberali sa s pasienky k staji Betlehemskej. A jakú rozkoš nadzemskú pocítili, keď našli Dieťa Božie v staji ležať, položené v jaslách, v spoločnosti Matky Jeho, preblahoslavenej Panny Márie, a zbožného pestúna, sv. Jozefa. I obetovali dary svoje Spasiteľovi svojmu a zvelebovali Boha, že im poprial uzrieť zasľúbeného Messiáša. Ale pastieri neprechovávali iba u seba radosť, že videli Spasiteľa sveta; lež oznamovali s radosťou i druhým ľudom, aby i tí poznali v narodenom Dieťatku Spasiteľa sveta. Potom navrátili sa naspäť k stádam svojim a neprestávali slúžiť Bohu a zvelebovať Ho z celého srdca za to, čo počuli a videli. I vyplnilo sa volanie proroka Isaiáša (40; L): «Potešte sa, potešte sa, ľudu môj! Posilnite sa a nebojte sa; sám Boh príde a spasí vás (35; 4.)!» Sv. cirkev rozplameňuje i nás dnes k radosti všetkými obradami, spevami svojimi, i tými slovami, ktoré ukladá na čítanie v hodinkách cirkevných. Ona volá k nám slovami sv. Leva: «Spasiteľ náš, najmilejší, dnes sa narodil, veseľme sa! Nie je zaiste slušno zarmucovať sa v deň narodenia Života, ktorý odstránil bázeň smrteľnosti a spôsobuje nám radosť sľúbenou večnosťou. Z účastenstva na tejto veselosti nevylučuje sa nikto. Všetkým je jedna a tá istá príčina ku radosti; lebo Pán náš, Z ničiteľ hriechu a smrti, ako nenachádza nikoho bez viny, tak prichádza, aby vyslobodil každého človeka. Nech už raduje sa svätý, veď sa blíži ku víťazstvu; nech plesá hriešnik, veď sa vyzýva, aby prijal odpustenie; nech oživne neverec (pohan), veď povoláva sa k životu!» Kto by mohol ostať ľahostajným pri rozvažovaní tajomstva, ktorého pamiatku dnes slávime? Nikto, iba zatvrdilý neverec! Hľa, naplnilo sa, čo Boh prisľúbil už prvým rodičom, čo proroci často a zjavne predpovedali, veď «Slovo telom učinené je a prebývalo medzi nami!» Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, uponížil sa narodením svojím v staji Betlehemskej, aby nás spasil. Svätý Bernard píše o tom unížení takto: «Prečo nenachádzame Ježiša v paláci, v hojnosti pohodlnosti a obsluhy, na príjemnom mieste, v príjemnej dobe ročnej a vo veľkej nádhere narodiť sa? Či sa to stalo náhodou, že prišiel na svet v staji, v takej chudobe a o polnoci, a tak nepoznaný od ľudí ? Či On nie je jednorodeným Synom Otca od večnosti? Či On nie je Pánom neba i zeme? Či nemohol vyvoliť si podľa vôle Svojej čas, miesto a všetky okolnosti? Či nemal k tomu moci? A na tieto otázky odpovedá sv. Bernard takto: «Kristus vyvolil si to, čo je obťažné telu. On chcel už pri narodení svojom skutkom dosvedčiť, čo neskôr učil: pokoru, zaprenie seba, lásku ku krížu, poslušnosť detinskú. Veď čože učia staj, seno, jasle, plienky, slzy Boho-ČIoveka inšie, než pokánie, chudobu, hanbu a potupu, sebazapieranie a lásku ku krížom, ochotnú, radostnú, oddanú poslušnosť Bohu?» V chudobe a v pokore narodil sa Pán Ježiš a oznamuje príchod Svoj na biednu zem tiež najprv chudobným a pokorným pastierom; lebo srdce chudobných a pokorných prístupnejšie je veciam božským, než srdce pyšných a vznešených tohoto sveta. Poďme i my dnes v duchu do Betlehema s chudobnými a pokornými pastiermi a učme sa tam pokore a chudobe, i uctime to sväté miesto, ktoré Spasiteľ posvätiť ráčil narodením Svojím, vrúcnym vzdychnutím: «Sláva na výsostiach Bohu, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!» Na tom mieste staji Betlehemskej, kde narodil sa Spasiteľ sveta, vystavila sv. Helena nádherný chrám preblahoslavenej Panny Márie. Okolo roku 550 ozdobil ho cisár Justinian veľkolepejšie, nádhernejšie, že ani v Jeruzaleme vtedy takého chrámu nebolo. Tento chrám pretrval búrky trinásť storočí a stojí podnes. Hlavný oltár stojí nad jaskyňou narodenia Pánovho, do ktorej po oboch stranách oltára vedú dvoje schody s pätnástimi stupňami mramorovými. Jaskyňa je nádherne ozdobená a bohaté opatrená lampami; ona je štyridsať stôp dlhá, pri vchode dvanásť stôp široká a na zadku niečo užšia. Steny obložené sú mramorom a na nich stojí nápis: «Tu z Panny Márie narodil sa Ježiš Kristus! A tak jakokoľvek bolo biedné a chudobné miesto narodenia Kráľa kráľov, Pána Ježiša Krista, stalo sa predsa slávnejším a ctihodnejším, než všetky paláce pozemských panovníkov. Veď i kráľovia a cisári vstupujú do tejto svätyne s najväčšou úctou, kľakajú do prachu a koria sa Tomu, ktorý narodil sa v najhlbšom unížení a chudobe preto, aby povýšil ľudí a obohatil večnými statkami v nebesiach. Poučenie: Svätá cirkev nakladá dnes kňazovi, aby slúžil tri sväté omše. Prečo svätia sa Vianoce tak slávne? Vianoce predstavujú nám ten blahoslavený deň, na ktorý narodil sa v plnosti času Spasiteľ náš, Ježiš Kristus, v Betleheme, v staji, z Panny Márie. A keď deň narodenia panovníkov zemských skvele sa slávi, tým slávnejšie má byť slávený deň Spasiteľa sveta, Kráľa všetkých kráľov, vojvodcu pokoja. A tri sv. omše slúžia sa dnes i preto, aby sa vzdávaly vďaky najsvätejšej Trojici za milostivé narodenie Ježiša Krista; áno i preto, aby sme boli upozornení na troje narodenia Jeho. Prvá sv. omša, ktorá slúži sa o polnoci, pripomína nám večné narodenie Ježiša Krista od Otca nebeského podľa priradenosti božskej. Na to poukazuje vchod tejto sv. omše, ktorý opakuje slová žalmu (2, 7.): «Pán riekol ku mne: Ty si Syn Môj; Ja som dnes (od večnosti) splodil Teba. Prečo sa zbúrily národy, a ľudia smýšľali darobné veci?» O tomto večnom splodení Syna Božieho prespevujeme i hymnu cirkevnú: Ježiš, sveta Spasiteľu, Jehož pred počiatkom svetla Otec svrchovanej moci Splodil k sláve Sebe rovnej, Ty si svetlo, odblesk Otcov, Ty si stála nádej ľudí, Shliadni, ako znejú svetom Prosby služobníkov Tvojich! Toto večné splodenie Syna od Otca je pre nás tajomstvom; ono sa zahaľuje rozumu nášmu do nepreniklej tmy, aká býva o polnoci. Syn Boží vyšiel z Otca, ako Boh z Boha, ako svetlo zo svetla, a to od večnosti. To dostačuje obmedzenému rozumu ľudskému. Veď so strachom spytuje sa prorok Isaiáš (53; 8.): «Rod Jeho ktože vypovie ?» A táto sv. omša slúži sa tiež o polnoci na pamiatku, že Kristus Pán narodil sa o polnoci, a ako pravé svetlo prišiel na svet, pohrúžený vo tmách nevery a bludov, aby osvietil všetkých ľudí. A táto polnočná služba Božia menuje sa utiereň. Kresťane, iď dnes o polnoci na utiereň k jaslám Ježišovým, ale iď k Nemu s nábožnosťou, pokorou a vierou, ako išli pastieri Betlehemskí! I uvidíš na oltári toho samého Boha,ktorého oni našli v jasličkách. Klaňaj sa Mu, uponíž sa pred Ním, obetuj sa Mu, prijmi Ho do srdca svojho. Druhá sv. omša slúži sa na úsvite a menuje sa i pastierskou; lebo o tomto čase prišli pastieri k jaslám, v ktorých ležal novonarodený Vykupiteľ. Táto svätá omša pripomína nám časové narodenie Pána Ježiša Krista z Panny Márie v staji Betlehemskej. Vchod jej má slová Isaiáša proroka (9; 6.): «Dnes nám vzišlo všetko; lebo narodil sa nám Pán: a nazvané bude meno Jeho Podivný, Radca, Boh, Knieža pokoja, Otec budúceho veku, ktorého kráľovstvu nebude konca.» I slová Žalmistu (92.) má vchod tejto svätej omše: «Pán kraľoval oblečený krásne, obliekol sa Pán v silu a prepásal sa.» O tomto narodení v plnosti času Spasiteľa sveta z Panny Márie spieva hymna (chválospev) cirkevná takto: «Spomni, Stvoriteľu sveta, Žes' z svätého lona Panny Podobu vzal tela nášho, Keď's sostúpil s trónu Svojho. Svedkom toho je deň dnešný, Ktorý vracia sa výročné, Že si vyšiel z lona Otca, Ako spása tohto sveta.» Pán Ježiš prišiel k nám ľuďom, ako lúč svetla. Lúč vychádza zo slnca, zostáva v slnci a prenikne sklo, ale nezlomí ho, a svieti, i vydáva teplotu v obydlí našom na zemi. Tak Pán Ježiš Kristus zostával s Otcom, i sostúpil v lono prečistej Panny, neporušil panenstvo jej, čisté ako sklo, a narodil sa medzi ľudmi v Betleheme. Anjel oznámil ponocujúcim pastierom narodenie Boho-Človeka a oni išli, — chudobní, pokorní, prostého srdca, — do staji Betlehemskej, našli Dieťa, ovinuté plienkami v biednych jaslách: a klaňali sa Mu i velebili Boha. Na to máme sa rozpamätať pri druhej sv. omši. Tretia sv. omša slúži sa za bieleho dňa, na znamenie, že narodenie Pána Ježiša Krista rozohnalo tmu nevedomosti a prinieslo jasný deň poznania Boha, a že sa môže duchovné narodenie Ježiša Krista každú hodinu a v každom okamihnutí stať v pobožnej duši ľudskej. Preto opakuje vchod tejto sv. omše slová proroka Isaiáša (9; 6, 7): «MaIičký narodil sa nám, a Syn daný je nám. A vložené je kniežatstvo na rameno Jeho, a nazvané bude meno Jeho: anjel veľkej rady.» Áno, vchod má i slová Žalmistu (97; 1.): «Spievajte Pánovi novú pieseň; lebo učinil divné veci!» O tomto duchovnom narodení Spasiteľa v nás spieva hymna cirkevná: Jeho hviezdy, zem i more, Vše čo hýbe sa pod slncom, Jak Pôvodcu novej spásy Novou piesňou pozdravuje. A my, ktorých svätocudná Vlna krve Tvojej zmyla, V narodenia Tvojho deň Vzdávame vďak chválospevom. Ježišu, buď sláva Tebe, Ktorý zrodil si sa z Panny, Rovne Otcu, svätému tiež Duchu po vše veky vekov. Amen.» Táto sv. omša pripomína nám teda duchovné narodenie Pána Ježiša Krista, skrze ktoré sa rodí v nás duchovne; predstavuje nám Boho-Človeka v spôsoboch chleba a vína, ktorý vchádza do každej spravodlivej duše. Veď Pán Ježiš veľmi túži prebývať v srdciach ľudských, keď riekol: «Rozkošou Mojou je, byť u synov ľudských.» Zdá sa nám, ako by najmä dnes volal k nám, ako niekedy volal na Zachea (Lukáš 19; 5.): «Dnes v dome tvojom mám zostať! A zase, keď riekol apoštolom (Ján 14; 23.): «JestIi Mňa kto miluje, i Otec Môj bude ho milovať, a prídeme k Nemu a založíme si príbytok u neho.» Veľké a krásné je tajomstvo — Sviatosť oltárna. Hľa, v Dieťatku v jaslách Betlehemských skrytý bol všemohúci Boh: a pastieri i králi, osvietení vierou, klaňajú sa Mu! V malej hostii, v dome chleba (Betlehem — dom chleba!), vo svätostánku na oltári skrytý je ten istý Spasiteľ, ktorý odpočíval v jaslách staje Betlehemskej! Kresťane, pokľakni a kor sa, ako pastieri pri jaslách Betlehemských, Pánovi a Spasiteľovi svojmu; i pros Ho, aby vstúpil v dušu tvoju a narodil sa v nej, i preporodil teba k večnému životu. Modlitba: Ó Bože, Otče nebeský, ktorý si chcel, aby sa nám biednym, ztrateným ľudom jednorodený Syn Tvoj, Prostredník náš a Spasiteľ, narodil z nepoškvrneného panenského života Márie, ďakujeme Tebe z celej sily svojej, srdcom i ústami za túto nevýslovnú milosť, a prosíme Teba čo najpokornejšie, aby si ráčil vždy zachovať v nás živú pamiatku jej, udeliť nám skrze túto potešenia a sily v pokušeniach, aby sme Tebe slúžili vo všetkej svätosti až do konca, Teba chválili a zvelebovali. O to prosíme Teba skrze jednorodeného Syna Tvojho, Pána a Spasiteľa nášho, ktorý s Tebou i s Duchom svätým žije a kraľuje po všetky časy až na veky vekov. Amen. |