Vianoce

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Skoro každé slovo svätých vianočných úkonov nás presvedčuje o tom, že nenarodilo sa len dieťa, ale narodil sa vlastne — Boh. Tak teda nerozptyľujem sa len v akýchsi snivých dumkách, ale klaniam sa narodenému Bohu. Že Boh stal sa človekom, táto inkarnácia má svoje výšky a hĺbky. Syn Boží, to je grandiózna myšlienka Otcova, myšlienka, ktorá sa večne rodí v Ňom, ale sa súčasne aj prejavuje ako Slovo, ako povedaná myšlienka. Otec je od začiatku, aj Slovo je od začiatku, a toto Slovo natoľko patrí k podstate Otcovej, k tejto praexistencii, že je tiež Bohom, osobou božskou. A toto Božie Slovo, tento Boh, stal sa dnes človekom, aby človeka spasil, učil ho myslieť, cítiť, pracovať, pravdu poznávať, a za neho sa obetoval. Takto ponímané synovstvo Božie má ohromné filozofické hĺbky. Boh sa narodil, Pán sa nám narodil, vládca sveta. Keď si teraz prečítam evanjelium Jána o večnom Slove, ktoré stalo sa telom, lepšie budem chápať význam sviatku, význam Vianoc, a nebudem vidieť pred sebou len milučké jasle, ale začiatok spasenia, ba spasenie vôbec, ktoré mi umožňuje stať sa tiež synom Božím a duševne sa znova narodiť nie z tela, ani nie pre žiadosti telesné, ale z Boha. Mnohí, premnohí inteligenti a neinteligenti Krista neuznávajú, o jeho spáse ani nevedia, »a tma ho nepochopila«. Ani jeho vlastný národ Ho neprijal. A dnes koľko je kresťanov, koľko katolíkov, koľko inak dobrých ľudí, ktorí sa nevedia vhĺbiť do tajomstiev spasenia, žijú len zvykom a predsudkom, nie Kristovi. »Jeho vlastní ho neprijali« ... Ja Ho prijímam, ja Ho chcem poznať, chápať, jeho nasledovať. Chcem ten vyšší život, v Bohu zakotvený. »Všetkým tým, čo ho prijali, dal moc stať sa dielkami Božími.« Tak kľačím pred jasľami. Modlím sa k narodenému Bohu, klaniam sa Slovu, ktoré sa telom stalo. Povďačnosť ku Stvoriteľovi mi opanúva srdce. »Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal večný život.« (Ján 3, 16.)

Aký je to ohromný rozdiel? Boh sa narodil, všemohúci Pán — a to v opustenej maštali. Pastieri, zvieratká okolo Neho, Nie vladári, nie bohatí, nie zhýralci. Táto prekvapujúca nenáročnosť, táto chudoba a skromnosť — to je múdrosť Božia, ktorá vo všetkom vidí podstatu a nie prídavky, táto primitívna múdrosť ma môže jedine urobiť šťastným. Dôstojnosť ľudskú mám, lebo som sa narodil, jednoducho: človekom sa stal. Dobrým človekom sa stanem, keď nebudem chcieť nikomu ublížiť, keď nebudem myslieť na pomstu. Šťastlivým človekom budem, keď sa uskromním, keď nebudem mať nároky, neprístojné ambície, keď sa uspokojím s tým, čo treba. A svätým človekom sa stanem, keď budem mať spojenie s Bohom, keď sa stanem synom, dcérou Boha svätého. To je podstata života, nič iného. Ostatné je len prídavok. Betlehem — podstata života a šťastia.

Nie nadarmo vidíme vo Vianociach aj sviatok rodinného života. Práve tá podstatná skromnosť a jednoduchosť, ktorá nehľadá šťastie v hojnej materiálnej zaopatrenosti, ale v láskavom spolužití a vzájomnej láske, je koreňom rodinného šťastia. Mária a Jozef s malým Ježišom, to je tá malá rodina, Svätá rodina, ktorá je príkladom všetkých kresťanských rodín. S najväčšou starostlivosťou sa musím starať, aby bol pokoj v mojej rodine, aby neboli zvady, hnevy. To rozbíja rodinné šťastie to rozbíja rodinu. Zväčša pre hmotné veci sa vadievame v rodine, lebo ony v nás vypestujú ducha hrabivosti a červ závisti vyhlodá i najskromnejšie ovocie rodinného života. Posilňujme katolícku rodinu, vychovajme ju v duchu betlehemskej skromnosti a súdržnosti, to je jedinečná sociálna úloha Cirkvi.

Boh sa narodil a priniesol hneď aj program: Sláva Bohu, pokoj ľuďom. Keď mám byť inteligentným človekom-katolíkom, ani ja nemôžem mať iného programu. Uznávať Boha, vyznávať Ho, klaňať sa Mu, jeho kráľovstvo šíriť, Jemu sa modliť, mať pevnú vieru, kresťanské presvedčenie, ucelený svetonázor, zdravé zásady: to je jedna čiastka programu, to je tá sláva Božia. Znášať sa s ľuďmi, pokoj dať každému človeku dobrej vôle, nerobiť nesváry, ohovárky, nepríjemnosti, to je druhá čiastka programu. Taká je inteligentná duša katolícka.