Sviatok Najsvätejšieho Mena JežišovhoIn: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus. | ||||||
Ježiš — toto meno je nám vyznaním viery. V ňom sa skrýva celá katolícka dogmatika, zmysel nášho náboženstva. Znamená Spasiteľa. Znamená osobu, ktorá je Bohom. Ježišovi sa klaniame. Znamená osobu, ktorá je človekom, nám najbližším, najideálnejším, príkladom života. Ježiša milujeme. Znamená heslo, duševné cennosti, náš celý život, česť našu a našich rodín. Za Ježiša žijeme. Znamená viac než existencia naša, viac než zdravie naše, viac než bohatstvo naše, znamená dušu našu, jej večnosť a blaženosť. Za Ježiša umrieme. Znamená kultúru, civilizáciu, mier a umenie, dejiny a pokrok. Od Ježiša sa učíme. Znamená za pravdu vyliatu krv miliónov martýrov, sebazapieranie, utiahnuté kláštorné životy mlčanie a pokoru. Za Ježiša trpíme. Znamená osvedčený svetový názor, ucelený charakter, program práce a života. Ježiša vyznávame. Ježiš znamená meno nad všetkými menami: nomen super omne nomen. Nie som sentimentálny, ani mysticky neobyčajne nadaný, len jednoduchá inteligentná osoba: ale meno Ježiš mi mimovoľne dáva pocítiť všetku sladkosť a radosť, čo sa skrýva v pravom katolíckom nábožnom živote. Laudetur Jesus Christus — Pochválený buď Ježiš Kristus! Tak sa pozdravujeme po latinsky alebo po našský. Nech to nie je len šablónovitým pozdravom, zväčša okypteným a nezrozumiteľným, ale aj poklonou Ježišovi. A keď je to i vierovyznaním, tak má mať vážnosť aj pred laikom, nielen pred kňazom. Začínam svoje veci v mene Ježišovom. Svoje práce učenie, zotavenie, modlitbu, rozmýšľanie. To, čo takto začínam, iste nič zlého nebude. V každom mojom skutku môže byť pochválené meno Ježišovo. A nech je ono pochválené vždy a všade. In saécula. Na veky. Amen. |