Sviatok Zjavenia Pána. Tri Krále

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Zjaveniu veleby a mohutnosti božskej v osobe Ježišovej zodpovedá oddaná adorácia z našej strany. Klaniam sa mu — to je všetko. Uznávam Ho za svojho Boha, za svojho vodcu, jeho božskou bytosťou vyplňujem ohromné medzery svojej chatrnej bytosti. To ostatné vyplýva z tohto. Že zlato znamená lásku, tymián vieru i modlitbu, myrha prácu a utrpenie, to môžu byť krásne symboly, ale hlavnou vecou ostáva: oddať sa, uznať a klaňať sa. Kristus nežobre, On nepotrebuje našich darov. On prijíma ten dar iba vtedy, keď dar predstavuje celého človeka, tak ako je. My, inteligenti, sa neradi zaoberáme vo vážnych veciach maličkosťami, malými darčekmi, keď ide o — všetko. Aj zjavený Ježiš chce všetko. Nedá sa odbiť darčekmi: malou omšičkou po prelumpovanej noci, sviečkami za hriechy, ktorých sa nechceme zrieknuť, almužnou na zakrývanie mamonstva, hlbokými, jalovými vzdychmi, týmito modernými signálmi slabej vôle a mäkkosti. Mudrci odovzdali svoje dary, ale i seba. Aj mňa len hviezda múdrosti priviedla k Ježišovi. Možno, že to bola moja múdrosť, moje presvedčenie, ťažko nadobudnuté. Možno múdrosť výchovy, ktorú som dostal. Ale akokoľvek, k Ježišovi ísť a klaňať sa mu, je veru zaiste múdra vec. Múdrejšia, než ísť ku tvorom a zbožňovať svoje slabosti.

Aj v našom verejnom živote sú vplyvní páni, ktorí sa usilovne dopytujú na Ježiša, na Cirkev, na život náboženský. Berú na seba masku záujmu, ako Herodes, uznávajú veľký význam náboženského cítenia, ovievajú svoj záujem jalovými frázami akejsi po novinách pozbieranej filozofie, ale pritom sú zaprisahanými nepriateľmi všetkého, čo vyšlo z Betlehema; a keď im už tá hviezda betlehemská nedáva pokoja, sliedia po tých, ktorí sa chodia klaňať Ježišovi, po katolíkoch praktických, aby im hatili postup a tak aby zahládzali aspoň vo verejnej správe stopy Kristove. Ja nie som slepý. Musím ihneď spoznať nežičlivca viery a Cirkvi, a pričiniť sa o to, aby jeho vplyv bol znemožnený alebo aspoň zoslabený. Nesmiem sa ďalej schovávať so svojím katolíctvom, ale musím mu zaistiť miesto, ktoré mu patrí.

Mám niekedy náchylnosť uznávať nie toho Krista, ktorý sa zjavil, ale toho, ktorého ja sám si predstavujem, — Krista s takou morálkou a s takými príkazmi, aké mne lepšie zodpovedajú. Takáto náchylnosť by mi polámala charakter, teda pozor. Aj tak je dosť tých mudrcov a filozofov, ktorí objavia každý deň iného Krista podľa svojej plytkej podoby a nárokujú si, aby sme ich pokladali za ľudí hlboko náboženských len preto, lebo ich náboženské cítenie je vraj nezávislé od cirkevných predsudkov. Z toho je len toľko pravdou, že také náboženstvo je naozaj hlboko — skleslé.