Nedeľa IV. po Zjavení Pána

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.


Ježiš potreboval hrdinov, ktorí sa ničoho neboja. Veď pôjdu do sveta, ktorý číha na ich životy, do boja, do borby za novú ideu, za novú vieru, za nové ponímanie, za všetko, čo sa protivilo vtedajšej spoločnosti a mocenským poriadkom. A tu, hľa, naľakajú sa jednoduchej búrky. S takými ľuďmi, s takými slabochmi nemožno rozširovať evanjelium, a tým menej ho uhájiť. Preto vstal a ukázal im svoju moc. Nebolo to teda jednoduché predstavenie, aby sa ľudia čudovali a tlieskali. Bolo to upevňovanie viery a hlbokej dôvery. Bol to tiež výchovný prostriedok, aby Spasiteľ mal horlivcov, hotových umrieť za Neho, veriacich a majúcich úplnú oddanosť. Aj medzi nami sú takí slabosi. Nedoukovia vo viere a nedochovanci vo smelom výstupe. Ľahko je volať o pomoc, strašiť katolíkov so smutným položením Cirkvi, poukazovať v štatistike na to, ako strácame svoje ústavy a svoj vplyv. Ale ťažko je mať pevnú, nezdolnú vieru v Boha, v Ježiša, zakotvenú v hlbokom presvedčení. A ešte ťažšie je konať podľa tejto viery: obetovať a boriť sa, nedať zahynúť nijakej náboženskej veci, veď Kristus je s nami, On musí víťaziť. „Čo ste bojazliví, maloverní?” Táto výčitka týka sa tej čiastky katolíckej inteligencie, ktorá nemá nijakej duševnej sily, nijakého pochopenia pre Božiu vec, a radšej zradne opúšťa naoko topiacu sa lodičku, než by sa chopila práce a boja. Ratuj nás, Pane! — kričia stále na Krista, na Cirkev, na kňazov, ako keby nešlo o spoločnú vec, kde treba spojenej práce: kňazskej a laickej naraz. Pane, ja verím, ja mám v Tebe skalopevnú úfnosť, s nami si Ty, nebojím sa, i keby ma chceli pohltiť zúrivé vlny nevery a ľahostajnosti.

Cirkev — to je tiež taká lodička, vystavená ustavičným búrkam dejín a hnevom nepriateľským. Ale prekoná všetko, i najväčšie ťažkosti. Kristus ju vedie. Svätý Duch ju spravuje. Búrky utíchnu, štáty a národy sa menia, mrú, tróny sa rúcajú, ale ona ide ďalej. V nej je skalopevná viera neporušená. Keby iného nebolo, tento nesklátiteľný osud Cirkvi katolíckej mi musí dodávať sily a viery.

Môj vlastný život — tiež lodička vlnami života dosť poprehadzovaná. Tiež ju nemožno spravovať bez tejto pevnej viery. Aj na nej musí prebývať Ježiš, Jeho sviatosti, Jeho milosť. Neskočiť do mora, vytrvať a úfať!