| Záver sv. omše. Po skončení sv. obety dostávame poslanie, aby sme Krista, v ktorého spoločenstve sme prežívali túto obetu a obetnú hostinu, vniesli so sebou do každodenného života, do zamestnania, medzi ľudí, do sveta. Apoštolátom posvätiť svoje okolie, ľudí, s ktorými sa denne stýkame, nám ukladá účasť na sv. omši. Lež hodnoty, vyťažené zo sv. omše, máme uplatniť predovšetkým vo vlastnom živote.  |
||
Prepustenie. Kňaz ide znova do stredu, bozká oltár, otočí sa k ľudu a hovorí: |
||
Ite, Missa est |
Iďte, prepúšťam vás |
|
|
S. Dóminus vobíscum. |
K. Pán s vami. M. I s duchom tvojím. |
|
| V. Ite, Missa est. R. Deo gratias. |
K. Iďte, prepúšťam vás. M. Bohu vďaka. |
|
„Ite, missa est“ alebo jeho náhradky spieva vo slávnostnej sv. ošmi diakon. |
||
Hneď po „deo gratias“ si kľakneme, keďže bude nasledovať požehnanie. |
||
Graduale Romanum: Ite, Missa est. (Ordinarium Missæ XVI.)  |
||