Záver sv. omše. Po skončení sv. obety dostávame poslanie, aby sme Krista, v ktorého spoločenstve sme prežívali túto obetu a obetnú hostinu, vniesli so sebou do každodenného života, do zamestnania, medzi ľudí, do sveta. Apoštolátom posvätiť svoje okolie, ľudí, s ktorými sa denne stýkame, nám ukladá účasť na sv. omši. Lež hodnoty, vyťažené zo sv. omše, máme uplatniť predovšetkým vo vlastnom živote. | ||
Prepustenie. Kňaz ide znova do stredu, bozká oltár, otočí sa k ľudu a hovorí: | ||
Ite, Missa est | Iďte, prepúšťam vás | |
S. Dóminus vobíscum. | K. Pán s vami. M. I s duchom tvojím. | |
V. Ite, Missa est. R. Deo gratias. | K. Iďte, prepúšťam vás. M. Bohu vďaka. | |
„Ite, missa est“ alebo jeho náhradky spieva vo slávnostnej sv. ošmi diakon. | ||
Hneď po „deo gratias“ si kľakneme, keďže bude nasledovať požehnanie. | ||
Graduale Romanum: Ite, Missa est. (Ordinarium Missæ XVI.) |