Nedeľa I. po Deviatniku. Nedeľa Sexagézimy

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Spasiteľ sám tak jasno nám dnes hovorí o tom o čom máme rozjímať. Jeho náuka je slovom Božím, slovo Božie je naším životom, našou smernicou, od ktorej závisí všetko, naše tunajšie šťastie a posmrtný život. Osud slova Božieho v nás je teda našou najvážnejšou vecou. I čo len seba samého skúmam, mám sa nad čím zamyslieť. — Čože je to moje srdce? Je ono hádam len obyčajnou hradskou, po ktorej chodí celý svet, zlí a dobrí jednako? To zlé iste pošliape všetko dobré, čo v ňom vznikne. Alebo je ono len ľahostajnou, studenou skalou, kameňom, na ktorom sa nič šľachetného neujme, lebo je v ňom všetko povrchné, len naoko. Hádam aj túto knižku len tak pre mienku spoločnosti držím v ruke, len tak z nálady, a pri prvom pokušení mi vypadne z rúk, alebo zostane kdesi na zaprášenej polici. Alebo mi zo srdca vyrastá aj mnoho toho tŕnia, len samé starosti o existenciu, o postup, o zábavu, o zárobok. Na veci duchovné nezostáva ani času, ani vôle. To by bola jednostranná otupelosť. — Pane Ježišu, skypri tú zem srdca môjho, aby som zachoval slovo Tvoje, verne a dôsledne. Nech je duša moja pevnou a odolnou pôdou pre slová evanjelia, a kajúcna modlitba vlahou pre hojný vzrast.

Pán Ježiš spomína ešte jeden druh ľudí; tých, ktorých je najviac. To sú tí, čo vôbec nepočúvajú slovo Božie. Ani ho nechcú počúvať. Z rozličných príčin: alebo nešťastná výchova a predsudky ich držia ďaleko od viery a kresťanstva, alebo spupnosť mysle, alebo akási nenávisť, ktorá oslepuje. Nevera je vždy nešťastím, ako nešťastím je, keď dieťa v škole dostane vyučovanie len z menejcenných predmetov, vážne veci mu zostávajú nedobytným poľom po celý život, — ako nešťastím je, keď jeden užitočný úd tela ochromie, — ako neslúži na chválu, keď niekoho pre telesnú alebo duševnú chybu nemôžu vo verejnej službe potrebovať. Nevera je — ohromná medzera v inteligencii, vo vlastnom kultúrnom živote a v rozbehu vôle. Tu zostáva náboženstvo len symbolom, podobenstvom a necennou básňou. Takíto ľudia síce hľadia, ale nevidia.