Nedeľa II. po Deviatniku. Nedeľa Kvinkvagézimy

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Ježiš hovorí povedome o svojom budúcom utrpení. Dobrovoľne berie všetko na seba, čo mu určil Boh Otec vykonať pre spasenie ľudstva. Celá dôstojná tvrdosť povolania ho naplňuje. Niet návratu. Ani sa nechce vrátiť. Čo vzal na seba, to dokončí. A neodstupuje práve vtedy, keď dielo spasenia začína byť krvavou cestou na Kalváriu. Vedie ho jedine láska k človeku, aby ho spasil. — Ani ja nesmiem odstúpiť od začatého dobrého diela vtedy, keď treba zaň trpieť a biedu znášať. Do konca vytrvať. To je charakter. Nie vybrať si z každej práce a úlohy pohodlnejšiu čiastku.

Apoštolovia ešte nič z toho nerozumejú — ale idú za Ježišom. Dôverujú mu. Veria v Neho. Aj mne je azda veľmi mnoho nejasného v učení Ježišovom, azda mám pochybnosti, môj rozum nevládze vnikať do tých hlbokých tajomstiev viery. No preto neodskočím. Boh je múdrejší než celý tento svet vedy a múdrosti. Verím a dúfam. Od toho nezávisí moja spása a blaženosť, či tomu alebo inému článku viery rozumiem alebo nerozumiem. Verím Ježišovi, a to ma uspokojuje.

Aj slepý mal veľkú dôveru v Spasiteľa. Vidieť chcel. Aj mne v mnohých veciach otvoria sa s Jeho pomocou oči. On dá, že budem vidieť jasnejšie, najmä vo veciach životnej skúsenosti. Kto v Ježišovi vidí tento svet, jasne vidí, toho nepomýli klam a mam moderných hesiel.

Celý zástup v evanjeliu chladne šiel vedľa žobráka. Obraz biedy bol ľuďom ľahostajný. Kristus sa zastavil. Išlo len o jednoduchého pocestného žobráka, ale Kristovi aj ten znamená človeka, dušu. A naozaj, keď si tak rozmyslím, kde ostali zo sprievodu, ktorý šiel skoro stále za Kristom, mudrci, filozofi, univerzitní profesori, veľkňazi, lekári a ostatná inteligencia? Okolo Krista sú len samí jednoduchí ľudia, plní dôvery a naivity. Z týchto si vychovával novú inteligenciu. Otváral jej oči, pozdvihoval zraky. Tá nám chýba i dnes, inteligencia jasného pohľadu, inteligencia duševná.