Nedeľa II. pôstna

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

V tomto jedinom zjave oslávenia Pána vidím dejiny ľudskej spásy. Mojžiš — Starý zákon so svojím očakávaním, tvrdými predpismi, — Eliáš — proroci, ktorí neustali napomínať národ židovský, aby vytrval, neodpadol od pravého Boha, veď je predurčený dať svetu Spasiteľa, — Kristus — Nový zákon vo svojom jase a krásnom oslávení, — Boh Otec, ktorý vydáva svedectvo o svojom Synovi, že je to Jeho vôľa, aby Ježiš trpel, aby umrel, preto treba ho poslúchať, a konečne apoštolovia, ktorí razom vidia aj vrub slávy a konečne cieľ pašií. Veru, kresťanstvo nie je náboženstvom trpiacich, nie je len pre ubiedených, nie pre tých, čo len na kríž myslia, na askézu a smrť. Kríž je len prostriedkom k obnove, k duševnej slobode, k rovnováhe a ku sláve. — Nech aj na moju dušu padne lúč z oslávenej Kristovej postavy na hore Tábor. I ja musím dovidieť na koniec krížovej cesty a nezaostávať s bedákajúcimi a so slabochmi. Kristus, to je krajší život, hlboký život a dôstojný život. Kristus, to je človek, postavený na vrchol žitia ponad dejiny spásy. Kríž nemožno zo života vymazať. Tí, čo pohŕdajú kresťanstvom pre jeho filozofiu kríža, čo omieľajú heslá životnej radosti, národnej hrdosti, bez Boha, prirodzenosti a telesnej udatnosti, môžu mať slávu na začiatku, ale potom berú na seba nedobrovoľný kríž neukojených duší a stroskotaných pokusov. My berieme na seba kríž Kristov už vopred a dobrovoľne, v povedomí, že za ním žiari život, zdravie a sláva.

Dobre je nám tu byť — je heslo nábožnej duše, Kristovi oddanej. „Faciamus tria tabernacula" — my máme svoje tabernákulum v každom kostole, vo svätostánku, kde prebýva medzi nami Ježiš. Tam je dobre byť s Ním v sladkom modlitebnom spojení.

Ježiš je dobrý Majster, dobrý učiteľ a dobrý priateľ. Vedie apoštolov na ceste utrpenia. Budú musieť byť svedkami strašnej smrti krížovej, a potom oni sami budú musieť hlásať evanjelium kríža, trpieť a umrieť. Preto bolo treba posily a potechy. Výjav na Tábore, ktorý aspoň na chvíľu odhalil podstatu životnej borby a vôbec posunul horizonty celého života až do večnosti cez dejiny ľudské, tento výjav im bol najlepšou posilou, najúčinnejšou školou a jedinečnou potechou. Apoštolovia prežili všetko, aj kríž, aj vzkriesenie, a radostne umierali pre ten kríž v nádeji vzkriesenia. — Dobre si uvedomujem, že život katolíka nie je od narodenia až do smrti, ale z večnosti do večnosti. Kríž a útrapy stoja v znamení tohto presvedčenia, „sub specie aeternitatis", v znamení večnosti.