Nedeľa I. Umučenia. Smrtná nedeľa

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Židia sa hádajú s Ježišom. Nechcú veriť. Tu je zasa ten problém viery a nevery, ktorý mňa, moderného človeka, natoľko zaujíma. Viera, to je slobodný mravný čin. Nemožno ju vynútiť ani násilím, ani vedeckým dôvodením. Treba chcieť veriť. Kto nemá dobrej vôle, kto nemá tú stálu duševnú náladu na vieru, ten takzvaný „pius credulitátis afféctus“, tomu neimponuje ani najideálnejší obsah náboženského pomíňania. „Preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha“ — to je všetko. Pre mňa je dôležité, aby som si bol načistom, koho to mám na kríži. Ja verím. Predo mnou stojí Kristus, vyrastený z úzkeho kruhu niekoľko Židov-vrstovníkov do večných dejín. Predo mnou stojí s tými istými slovami a s tým istým povedomím. Ako Pán života a smrti. Ako Pán večnosti a Žriedlo nesmrteľnosti pre tých, čo Ho počúvajú „Prv, než bol Abrahám, ja som." On je Slovo večné, On je Boh. Preto verím. Úplne verím a nehádam sa.

Židia súdili podľa seba. Nevedeli si vysvetliť ani Ježišove povedomie, ani Jeho skutky a život. „Čertom posadlý“ — to bol ich argument. Pokladali Ho za posadlého, za nepríčetného, ako Samaritánov, ktorí sa oddeľovali od ostatných Palestínčanov. Posadlý človek neslúži sláve Božej — odpovedá im Spasiteľ. Židom sa nepáčili Kristove novoty, i keby boli uznávali Jeho pravdu. Spasiteľ stojí vysoko nad nimi. Nezatají ani pravdu, ani svoje božstvo. Keby to robil, bol by luhárom ako oni. I dnes luhár zakrýva svoje špinavé úmysly a city, a preto sa nazdáva, že aj iný klame, aj iný zakrýva, keď hovorí o sebe. Protivníci Kristovi mali diabla, ducha ohovárky a osočovania, preto v nich diabol rozmýšľal, ten diabol hovoril z nich, tohto diabla hľadali aj v Ježišovi. — Ja musím mať čisté, jasné, dobrotivé oko, nezakalené diabolstvom závisti a ohovárky. Nemyslím o nikom zlé, nehľadám na nikom špinu, neupodozrievam. Len takéto oko môže vidieť v potupenom, zneuctenom, nepochopenom Kristovi — Boha.

„Kto z vás môže ma obviniť z hriechu?" To je jedinečné povedomie Ježišovo. Nik iný neodvážil by sa na túto otázku, veď sme plní krehkosti, pokleskov. Preto je mi povedomie Kristovo upozornením, že keď chcem pracovať pre ideály, pre pravdu, keď chcem vystupovať vo verejnosti, musím byť aspoň od tých podlostí a necharakterností čistý, ktoré môžu kompromitovať pravdu, mnou zastúpenú. Nemať „maslo na hlave!“ Kto sa drží Krista a Jeho zásad, môže vystupovať vždy s podmaňujúcou mravnou silou.

Ježiš sa napokon vyhol tej rozbesnenej spoločnosti, ktorá mala vo svojej bezradnosti len jediný dôvod: kameň. Múdrejší ustúpi, hovorí príslovie. I keď neustúpi, ale vyhýba sa sprostým.