Nedeľa Veľkonočná

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.


Veľká noc je veľká preto, že v nej vstal zmŕtvych Kristus. Menuje sa v liturgii »Pascha«, alebo po hebrejsky »Pesach«. To znamená »priechod«, keďže Židia slávili v tento deň, a slávia i dnes pamiatku tej noci, keď anjel smrti prešiel cez Egypt, všade nechal mŕtveho, minul len domy Izraelitov, ktorí podľa príkazu Božieho boli natreli prah krvou baránka. Kristus je baránkom Novej úmluvy, jeho krv je na oltároch našich, jeho krv v srdci našom, jeho krv na kríži. Anjel smrti - neúprosné dejiny prechádzajú stále ponad našimi hlavami. V každom dome ležia mŕtvi, duševné mŕtvoly, ľudia, ktorých zabila moderná výchova bez Boha, bez Krista. Celý svet je novým Egyptom, ktorý baží len za slávou, bohatstvom, nechce veriť ani zjavným znakom. Preto ho stíha Boh každoročne ešte hroznejšími pliagami než boli tamtie v starom Egypte. Milióny umierajú hladom, milióny vo vojnách, milióny pri nešťastiach, milióny v chorobách, milióny pri zemetraseniach, povodniach a iných živelných katastrofách, ba v nových vojnových prípravách chystajú si ľudia sami novšie a novšie pliagy. To je telesná smrť. Ale hroznejšia je duševná smrť; niet pevnej viery, niet duševného šťastia, niet charakteru, niet svetonázoru, len problémy, hlivenie, debaty, a potom — rozvody, vraždy, samovraždy, úlisnosť, nevedomosť, tma, zúfanie. Alebo v najlepšom prípade bezstarostné žitie zo dňa na deň, bez myšlienky na budúcnosť po smrti. Tak ako u zvierat. Kde žije Kristus, tam niet tejto smrti. Tam panuje viera v posmrtný život, tam majú cieľ života, tam je všetko vysvetlené, zlé a dobré, začiatok a koniec, stvorenie a zánik. Tam je človek zakotvený v Bohu, riešiteľovi všetkých problémov, ktorý je spolu riešením všetkých pochybných otázok. Tam je — život.

Svätému Pavlovi vzkriesenie Kristovo je hlavným bodom viery, od ktorého všetko závisí. Keď Kristus nevstal zmŕtvych, márne je všetko, celá viera by bola klamom, hovorí. Preto vzkriesenie Kristovo je fundamentom kázania evanjelia, je základom našej nádeje na vzkriesenie vlastné a vôbec na posmrtný život. Svätý Pavol s podivuhodnou jasnosťou položí všetko, čo súvisí s kresťanstvom, na túto jedinú kocku. Keď je Kristus našou nádejou len pre tento život, tak píše, vtedy sme my najpoľutovaniahodnejší ľudia. A keď mŕtvi nevstanú, hovorí, takjedzme a pime, lebo zajtra umrieme, a tým koniec všetkému. Ale práve u Pavla presvedčenie o tom, že Kristus vstal zmŕtvych, je najpevnejšie. Za toto presvedčenie dal život nielen on, ale aj ostatní apoštolovia, ktorí boli svedkami udalostí. Kristus voskres — vstal z hrobu a žije ako víťazný Boh. Žije v nebi, žije medzi nami, žije všade!