Sviatok Nanebovstúpenia Pána

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.


„Ešte vám mám veľa rozprávať, ale teraz by ste to nezniesli“, — povedal Ježiš apoštolom svojim pri lúčení. Duchom Svätým osvietení mnohému potom porozumeli a otvorili sa im oči, aby hlbšie nazreli do diela Majstrovho. Ale viera zostáva vierou, a nie videním. Celý ten svet je nám veľkou skutočnosťou, ale podrobnosti sú nám zväčša záhadou. Veda poskytuje nové objavy, nové vysvetlenia, nové názory, ale to je len sporadický úsvit ľudského umu. Hmotný svet, celý komplex vesmíru zostane navždy mystériom, ktoré my neznesieme. Vtelenie Pána je tiež mystérium. Ako šiel do neba i s ľudským telom, tomu by sme neporozumeli ani vtedy, keby nám to vysvetľoval akýsi osvietený veľduch. Jednoducho to neznesieme. Vysvetlenia o pramatérii, o druhotnej hmote, a iné teórie, sú len filozofiou, a nie pochopením. V najlepšom prípade tušením. Naše chápanie teda nemôže byť kritériom viery, nemôžeme zavrhnúť niečo len preto, že tomu nerozumieme. A nemôže to robiť práve inteligent, ktorý má najviac príležitosti pri každom kroku kapitulovať pred tajomstvami sveta. Pravda, najpohodlnejšie je nevychádzať z horizontu hmatateľného sveta tých najširších obrysov a neveriť. Takáto duševná inferiorita nesie sa životom pomocou nevysvetliteľného fatalizmu a pudovosťou zvierat. Má iba jeden cieľ: udržovať telesné indivíduum. Hĺbky filozofické a náboženské nahradia sa bežnými heslami, nad ktorými netreba rozmýšľať, lebo ich už vymysleli vypočítaví ľudia. Mne sa musí hnusiť takáto duševná lenivosť. Ak ja nechápem, doplní slabosť umu Boh, ten vševediaci um, a ja z piety voči Nemu sa podrobím, mám v sebe jemný cit vďačne veriť to, čo Boh zjavil, ten takzvaný „pius credulitatis affectus", základ viery a života. Tento cit už sám je veľkou milosťou. Tak stojím teraz tu, v duchu, pred skutkom nanebovstúpenia. Verím, klaniam sa.

„Bol vzatý do neba.“ Aj nebo je tajomstvom. Je to pojem, ktorý nie je vzatý z kruhu pozemských vnemov. Je to akýsi „nadvnem“, a tak, prirodzene, vymyká sa mojej obrazotvornosti, môjmu chápaniu. Jedno je isté: všetko to, čo si o nebi alebo o pekle predstavujem, nie je ani nebom ani peklom. Nebo je jednoducho večný život s Bohom, peklo je večný život bez Boha. To mi stačí. Ostatné je filozofovanie, fantázia, alebo vtipy, a to zväčša nevkusné, inteligenta nedôstojné.

„Kážte evanjelium...” Je to príkaz Kristov a povinnosť Cirkvi. Túto povinnosť zakázať alebo obmedzovať nemá právo ani človek, ani nijaká organizovaná spoločnosť. Radšej krv, než zrada.

„Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený ...“ Na druhej strane Ježiš práve tie najväčšie tajomstvá, od ktorých závisí duševná smrť alebo život, viazal k veciam ľudským, hmatateľným, aby nedávali miesta pochybnosti. Krst je hmotný znak, Kristom určená podmienka. Celý náš spoločenský a štátny život je plný nepodstatných formúl, od ktorých závisia podstatné veci, naša česť, náš chlieb, zdravie, bezpečnosť a život. Má to korene v ľudskej psychológii, v ktorej všetko duševné si hľadá hmatateľnú podstatu, a zasa usiluje sa navonok hmatateľne vyjadriť. Netreba tu zabudnúť ono hlavné: Ježiš je nielen pánom, ktorý káže veriť, krstiť, ale aj sudcom, ktorý posudzuje, či komu viera a krst dáva opravdivý titul pre spásu! Viera a krst, ako pojmy náboženské, nikoho nespasia, iba ako uskutočnený život a vôľa. „Kto neuverí, bude odsúdený“, — kto by mohol mať hodnotu, a nemá ju, kto by mohol lepšie žiť, a nežije, kto by mohol milovať a nemiluje, kto by mohol mať nádej, a nemá ju, — kto by mohol veriť a neverí — už to je ohromná zatratenosť. Tobôž keď kto z vlastnej viny a pre vlastnú tvrdosť srdca neverí.

Šírenie evanjelia teraz už nie je sprevádzané zázrakmi, ale v podstate človeku, ktorý má pevnú vieru, vyhýba zlo, otvárajú sa ústa na zduchovnelé reči, smrtonosný vplyv sveta mu neškodí a ľahko mu je potešiť biednych.