Nedeľa XI. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

V uzdravení hluchonemého sa ukazuje nekonečná dobrota a láskavosť Ježišova. Chce každému pomôcť, nikoho neodmietať. Ale robí to vždy preto, aby pomohol duši. Vyjavuje svoju božskú moc, aby vzbudil k sebe dôveru, lásku a vieru.

Pri uzdravení užíva znaky. Vkladá ruku, dotýka sa prstom. Pozná dobre ľudskú prirodzenosť. Človek nemôže byť bez vonkajších znakov, posunkov ani vtedy, keď chce vyjadriť veci nehmatateľné, ani vtedy, keď si chce uvedomiť veci nadprirodzené. Sníma klobúk, alebo sa pokloní, keď chce prejaviť úctu, a musí čosi vidieť a počuť, keď mu chceme na vedomie dať náboženskú pravdu. To je psychická príčina a oprávnenosť našich obradov. Ježiš mal natoľko ohľad na túto prirodzenosť ľudskú, že vo sviatostiach rovno k vonkajším znakom viazal účinok sviatosti.

Nikdy sa nesmiem dať mýliť tými, čo hovoria posmešne o posvätných ceremóniách. To sú tí, čo s ľuďmi vykonávajú tie najpätolízačnejšie ceremónie, klaňajú sa im, prefíkanými slovami im lichotia, vydržia stáť hodiny akoby zmeravení, aby sa páčili iným, najmä predstaveným; len Bohu nechcú prejaviť svoju úctu. Ani nemajú čo prejavovať. Sú to duše prázdne. Šikovní štatisti na javisku tohto sveta, nie umelci.

Pomer medzi obradom a vecou je obojstranný. Nesmiem ani jedno zanedbávať, ani druhé. Tu je napríklad modlitba. Keď si kľaknem, keď sa pokloním, keď zopnem ruky a zavriem oči, toto položenie tela pôsobí na mňa, akoby prinášalo aj ducha samého do tohto položenia pokory a poklony a podporovalo duševné predpoklady opravdivého hovoru s Bohom. A zasa naopak, keď sa chcem modliť, keď cítim potrebnosť klaňať sa Bohu, napĺňať sa duchom jeho, meditovať, vtedy telo moje mimovoľne berie na seba postoj skrúšeného tvora. Tá krásna liturgická scenéria svätej omše pôsobí mohutným dojmom na toho, kto pozná význam pohybov a celého obradu. Preto treba všetkému porozumieť, čo sa deje v kostole, aby z tých ceremónií hovorila nielen duša kňazova, duša celebranta, ale aj moja duša! Liturgia má v duševnom živote ohromný význam, a v kolektívnom náboženskom živote nie menší. A katolícka inteligencia má práve tú čestnú úlohu vhĺbiť sa do ducha liturgie, veď to vyžaduje učenosť, dejinnú a duchovnú pripravenosť.

Ježišu, niekedy aj ja som taký otupelý v duši svojej, ako by som nepočul Tvoj hlas, Tvoje výstrahy. Otvor mi dušu, otvor mi uši, aby som vnímal evanjelium, a v evanjeliu Tvoje skutky, Tvoje slová.

Hluchonemý preto rozpráva, lebo nikdy nepočul hovoriť. Mnohí ľudia preto nemajú záujem o veci náboženské, preto o nich nemôžu hovoriť, lebo nie sú poučení. Treba apoštolovať i dnes!