Nedeľa XIII. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Najkratšia cesta do Jeruzalema vedie z Galilejska cez Samáriu, ale Ježiš išiel medzi Samáriou a Galilejskom k Jordánu, lebo Samaritáni z národnostnej nenávisti neposkytli Židom, putujúcim na sviatky do svätého mesta, nijaký nocľah. A predsa, keď uzdravuje desať prašivých, Židia sa nevrátili poďakovať sa, len ten Židmi nenávidený a opovrhnutý Samaritán. Tým je ostro vyjadrená nevďačnosť vyvoleného národa, ktorý neuznal Mesiáša. Je skutočne skoro nepochopiteľné, že práve ten národ ho neuznáva, ktorý mu pripravoval príchod, a u ktorého strávil celý svoj život, učiac a činiac zázraky. To malo svoje hlboké príčiny. Okrem národnej pýchy, ktorou opovrhovali Židia všetkými nežidmi, bolo to hlavne hmotárske zmýšľanie tohto ľudu. Vo všeobecnej skazenosti privykli Židia držať sa iba vonkajších predpisov zákona, čo im zabezpečilo akúsi rasovú uzavretosť, ale ináč usilovali sa uplatniť nielen doma, ale aj vonku vo svete, všelijakými prostriedkami, bez ohľadu na vnútornú statočnosť a mravné názory. Keď mali šťastie, pokladali to za prirodzené, akoby povinnosť Boha voči vyvolenému národu. Keď mali neúspechy, obrátili sa s výčitkami k nebu. Takýmto rozmýšľaním už im bolo nemožné chápať opravdivého Mesiáša, darmo robil zázraky. Ježiš nerobil obchody, a to ho znemožnilo u vlastného národa.

Osud židovského národa pocíti na sebe každý iný národ a štát, kde sa zakorení toto hmotárske, pragmatistické zmýšľanie, ktoré pokladá za dovolené všetko, čo prináša úžitok, — kde mierou morálky je zisk.

Mnohí kresťania tiež zabúdajú na povďačnosť. Im udelené milosti pokladajú za prirodzené. Takéto duše spyšnejú a pomaly sa dostávajú na cestu skazy. Náš život musí byť ustavičným Tedeumom.