Nedeľa XVI. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.


Boli to len otrocké duše, tí farizeji! Radšej by boli nechali zahynúť človeka, len aby zachovali zákon soboty. Ježiš svojimi otázkami chce ich priviesť na nemožnosť takéhoto zmýšľania, ktoré sa pridržiava vonkajšieho predpisu, ale pritom je proti úmyslu zákona a škodí veci samej. Pravá kresťanská zásada je, že úmysel má hlavnú cenu, a nie čin a úspech. To je aj zásada kresťanskej morálky. Veď aj plnenie povinností, plnenie záväzkov, plnenie predpisov a zákonov dostáva svoju cenu od úmyslu, ktorým to plnenie konám. Tento úmysel mi musí byť vodcom a meradlom, aby som sa pre jeden predpis neprehrešil proti vyššiemu zákonu prirodzenému alebo Božiemu. Na to treba trocha inteligencie duševnej a zdravého rozumu, no i šľachetného srdca.

Stane sa, že človek práve pod rúškom zachovávania akýchsi bližších predpisov sa schválne vyhýba vyššej a dôležitejšej povinnosti. Tak si uspokojuje svedomie. No také svedomie je chybné a nespravuje ho duch Ježišov. Aj to je chyba, keď sa niekto otrocky pridržiava vonkajších predpisov, a pritom si myslí, že je už svätý. Všetko závisí od toho, aký je vo vnútri.

Náš sabbat je nedeľa. Máme ju zachovávať bez práce, bohoslužbami. Ale nezabúdajme, že aj najnevyhnutnejšou prácou, ktorú bezprostredne vyžaduje pomoc blížnemu, konáme i službu Bohu. Takéto zmýšľanie vyžaduje láska k Bohu a duch zákona.

Ako prejavovali farizeji prepiatu úctu k litere zákona, tak sa húževnate pridržiavali aj spoločenských predpisov, a to najmä vtedy, keď im tieto lichotili im samým. Vyhľadávali prvé miesta, lebo im to vraj patrilo. Pritom nemali ohľad na iných. Ježiš ich poučuje o zdravom, pokornejšom zmýšľaní. Spoločenské zvyky sú potrebné, lebo spravujú zdravý beh stykov medzi ľuďmi, ale kresťanské spoločenské zvyky musia vynikať skromnosťou a úprimnosťou. Pritom pre spoločenský úspech netreba obetovať svoje zásady. Kristus vďačne vyhovel pozvaniu farizeja, aby prišiel k nemu na obed, ale preto nezaprel svoje názory, ba ukázal, že katolícky človek môže pôsobiť aj v kruhu neprajníkov poučne a presvedčivo.

Práve ja, inteligentný človek, musím dávať pozor, aby som nebudil všade pozornosť svojou dotieravosťou a hlasným slovom. Musím sa hlásiť, ale prácou a múdrym, krátkym, dobre rozmysleným slovom. Vtedy budem mať vážnosť i ja, i moja práca, i moje postavenie, i vec, ktorú zastupujem — katolicizmus.