Sviatok Všetkých Svätých

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Sviatok Všechsvätých nám predstavuje vrchol Cirkvi: víťaznú Cirkev v nebi, ktorá sa skladá z dokonalých členov bojujúcej Cirkvi, zomrelých po statočnom boji. Je to sviatok triumfálny, ktorý nám dá aspoň tušiť opravdivý obraz života v nebi. Tieto veci tiež patria k tajomstvám viery, veď nemáme zmysly na to, aby sme ich chápali, ale jedno veríme istotne: tejto tu na zemi bojujúcej Cirkvi zodpovedá blahoslavená Cirkev na druhom svete, kde svätí Boží dosiahnu svoj cieľ, vidia Boha a požívajú plnosť spaseného života.

Dnešné evanjelium v Kristových slovách nám krásne naznačuje, ktorí sú tí ľudia, čo majú nárok na život večný v nebesiach. V blahoslavenstvách, o ktorých hovorí Ježiš, sa nachádzajú všetky typy svätých ľudí, ktorí už tu na zemi nosia v sebe príznaky nebeskej blaženosti. Sú to tí, čo sa nepridržiavajú bohatstva a hmoty, a keď i majú všetkého, čo je pre život potrebné, nepokladajú tie veci za cieľ svojho života, len za prostriedok k duševnému zdokonaľovaniu. To sú tí chudobní duchom. Potom tí, čo oddaní do vôle Božej znášajú aj najväčšie bôle a útrapy. Potom tí, ktorí úprimne hľadajú pravdu, a ju aj nájdu v Kristovi. Potom tí, čo majú lásku k blížnemu, vedia sa za neho obetovať, sú milosrdní. Potom tí, čo si zachovávajú čisté srdce, vedia sa ukázňovať. Potom tí, čo milujú pokoj, neprechovávajú hnevy, závisť a nenávisť v srdci svojom. A konečne tí, ktorí radšej umrú, než by pravdu zradili. Hľa, to bol program tamtých v nebi: martýrov, vyznávačov, panien a ostatných svätých. Toto musí byť aj mojím programom, keď sa chcem dostať do spoločnosti svätých, do blízkosti Boha.

Popoludní pôjdeme na cintorín. Tam je všetko samý kvet, samé svetlo. Spomíname na svojich mŕtvych. A modlíme sa za nich. Tí z nich, čo ešte nedošli do neba a sú v očistci, patria k trpiacej Cirkvi. Láska a pieta trvá aj za hrobom. Ba tu sa ukazuje najkrajšie. Milujeme tých, od ktorých už nemáme čo očakávať a pomáhame im dobrými skutkami, modlitbami, obetovaním svätých omší. Odpočinutie večné, daj im, Pane!