Sv. Cyrila a Metoda, biskupov a vyznávačov, hlavných patrónov Slovenska

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Svätý Cyril a Metod sa narodili okolo r. 826 v Solúne na Balkáne, hlásali evanjelium Slovanom po našich krajoch, sostaviac staroslovanskú reč a liturgiu. Cyril umrel 14. februára 869 v Ríme, kde je jeho hrob v chráme svätého Klementa, Metod umrel nad Dunajom ako veľkomoravský biskup roku 885. Týmto dvom veľkým mužom môžeme ďakovať za svoju katolícku vieru a za svoju vernosť k Rímu. Oni nás pripojili k západnej kultúre kresťanskej.

Prišli ako poslovia Kristovi. Boli Grékmi, ale za vec Božiu sa stali Slovanmi. Nechceli zisku, nemali mešca, len slávu Božiu hľadali. Prišli s heslom pokoja medzi ľudí, ktorých pomery boly ešte primitívne a bojovné. Priviedli dušu slovanskú ku Kristovi a založili v nej kráľovstvo Kristovo. Dedičstvo Otcov zachovaj nám, Pane!

Sédibus cæli nítidis recéptos
Dícite athlétas géminos, fidéles;
Slávicæ duplex columen decúsque
Dícite gentis.

Hos amor fratres sociávit unus,
Unaque abdúxit píetas erémo,
Ferre quo multis célerent beátæ
Pígnora vitæ.

Luce, quæ templis súperis renídet,
Búlgaros complent, Móravos, Bohémos;
Mox feras turmas numerósa Petro
Agmina ducunt.

Débitam cincti méritis corónam,
Pérgite o flecti lácrimis precántum;
Prisca vos Slavis opus est datóres
Dona túeri.

Quæque vos clamat generósa tellus
Servet ætérnæ fídei nitórem:
Quæ dedit princeps, dabit ipsa semper
Roma salútem.

Gentis humánæ Sator et Redémptor,
Qui bonus nobis bona cuncta præbes,
Sint tibi grates, tibi sit per omne
Glória sæclum.
Amen.

Slávte dvoch svätých hrdinov, veriaci,
tých, ktorých pojal nebeský svet Pánov;
Slávte hrdosťou slavianske stĺpy,
Ozdobu Slávov.

Spriahla tých bratov jedinečná láska,
Tých hnal zbožný duch samoty zriekať
A svätým heslom blaženého žitia
K národom spiechať

Bulharom, Čechom, moravským Slovákom
Svietiac svetlom slov z neba vyšlej viery
Ver´ predtým divých,
skrotených už Slávov K Petrovi viedli.

Venčených jasom večitým prosíme
Ach, za krstný rod orodujte isto,
Vzácny Slávom dar: praotcovskej chráňte
Viery dedičstvo

K vám utiekajúc spanilá vlasť Slávov
Kiež večným pravdám zachová verná sa —
Rím ich dal prvý, a budúcne tiež len v Ríme je spása.

Boh, Večný Tvorca, Spasiteľ Ty ľudstva.
Dobrotou, čo nám veľa dobra dáva,
Vďak Ti úprimný, Tebe tiež budiž vždy
Cez veky sláva.
Amen.

Lux o decóra pátriæ
Slavísque amíca géntibus,
Salvéte, fratres: ánnuo
Vos efferémus cántico.

Quos Roma plaudens éxcipit,
Compléxa mater fílios,
Auget coróna prǽsulum
Novóque firmat róbore.

Terras ad usque bárbaras
Inférre Christum pérgitis;
Quot vanus error lúserat,
Almo replétis lúmine.

Noxis solúta péctora
Ardor supérnus ábripit;
Mutátur horror véprium
In sanctitátis flósculos.

Et nunc seréna cǽlitum
Locáti in aula, súpplici
Adéste voto: Slávicas
Serváte gentes Númini.

Erróre mersos únicum
Ovíle Christi cóngreget;
Factis avítis ǽmula
Fides viréscat púlchrior.

Tu nos, beáta Trínitas,
Cælésti amore cóncita,
Patrúmque natos ínclita.
Da pérsequi vestígia.
Amen.

O, krásne svetlá otčiny,
slovanským kmeňom milené,
zdravíme si vás, bratia,
vás my piesňou sláviť ideme.

Rím s veľkým plesom víta vás
jak matka Synov v náručí,
vás zdobí vencom biskupským
a novú moc vám poručí.

Vyšli ste z tmavých do krajín
žiar priniesť, svetlom preniknúť,
naplniť svetlom nebeským tých,
ktorých oslepoval blud.

A srdcia hriechov zbavené
horlivosť svätá zachváti
a hrozné šípy premení,
Ich v kvety čnosti obráti.

V sieň skvostnú v nebies prijaté
včuľ vrúcne prosby prijmite:
slovanské zbožné národy
zachráňte Bohu večite!

Kiež v jeden Krista ovčínec
sa vrátia tí, čo padli v blud,
aby tým viera presvätá
zas mohla krajšie rozkvitnúf.

Trojica svätá,
nebeskou nás láskou povzbuď,
požehnaj a otcov slávne šlapaje
vždy nasledovať synom daj.
Amen.