Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.^[1] Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.^[2] Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“^[3] A kázal po judejských synagógach.^[4]

^[1] Mt 8, 14-15; Mk 1, 29-31.
^[2] Mt 8, 16-17; Mk 1, 32-34.
^[3] Mk 1, 35-39.
^[4] Mk má „po celej Galilei“, Lk berie Judeu v širšom zmysle: všetky kraje Izraela.

A keď Ježiš vstal zo synagógy, vošiel do domu Šimonovho, a svokruša Šimonova mala ťažkú zimnicu^[1]; i prosili ho za ňu. Tedy stal si nad ňu, rozkázal zimnici: i prestala jej. A ona naskutku vstala a posluhovala im. A keď slnko zapadlo, všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, vodili ich k nemu, a on na každého skladal ruky a uzdravoval ich. Ba z mnohých vychádzaly diabolstvá, kričaly a volaly: Ty si Syn Boží! I zahrakoval ich a nedal im mluviť; lebo vedeli, že on je Kristus. A keď nastal deň, vyšiel a šiel na miesto pusté, a zástupy shľadávaly ho, a prišly až k nemu, a zdržovaly ho, aby neodchádzal od nich. Ktorým on povedal: Aj iným mestám musím zvestovať kráľovstvo Božie; lebo na to som poslaný. I kázal v synagogách galilejských.

^[1] Mar. 1, 30. Hodoňku.