Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite,[1] pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa[2] v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte![3] Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe! Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.[4]
[1] Porov. Lk 18, 1.
[2] „Lebo to je Božia vôľa“ o vás zjavená skrze Krista.
[3] Pavol tu hovorí o daroch Ducha Svätého, o charizmách, ktoré si má kresťan vážiť.
[4] Duch, duša a telo (pnéuma, psyché, sóma) označujú celého vykúpeného človeka. Duch tu znamená vyššiu zložku človeka, čo sa otvára vplyvu milosti, alebo princíp Božieho života v kresťanovi (porov. Rim 5, 5), čiže nadprirodzený život.
A prosíme vás, bratia! Napomínajte nepokojných, potešujte malomyselných, podporujte nevládnych, buďte naproti všetkým trpezliví. Hľaďte, aby nikto neodplácal druhému zlým za zlé, ale vždy sledujte, čo je dobré vospolok a pre všetkých. Vždycky sa radujte![1] Modlievajte sa bez prestania![2] Ďakujte za všetko, lebo toto je vôľa Božia v Kristu Ježišovi, ohľadom na vás všetkých. Nevyhášajte Ducha![3] Nepohŕdajte proroctvami![4] Všetko zkusujte[5], a čo je dobré, toho sa držte! Varujte sa všetkého druhu zlosti! A sám Boh pokoja nech vás posvätí úplne, aby celý váš duch[6], i duša i telo zachovalý sa bez úhony do príchodu Pána nášho Ježiša Krista.
[1] K tejto duchovnej radosti, ktorá pochádza zo živej viery, pevnej nádeje a úprimnej lásky, povzbudzuje Pavel vo svojich listoch veľmi často.
[2] Stála modlitba v slovách je človeku nemožná, preto takú ani Pavel nemohol predpisovať. Avšak môžeme a musíme na Boha poťahovať všetko, čo robíme, myslíme a chceme, a toto je tiež modlitba.
[3] Tu sa má rozumieť Duch svätý s jeho darmi milosti. Tieto nesvobodno vyhášať, sotierať. T. j. netreba prekážať, aby mohol každý udelený mu dar proroctva alebo dar uzdravovania atď. k dobrému obce vykonávať.
[4] Obzvlášte nepohŕdajte darom Ducha proroctva, keď to, čo proroci jako božské zjavenie predpovedali, málo si všímate a k srdcu neberiete.
[5] Nemá sa veriť každému proroctvu, alebo neobyčajnej výpovedi, ale treba ju napred preskúmať, či sa neprotiví kresťanskému učeniu, čo posúdiť patrí cirkevnej vrchnosti.
[6] Slovom duch označuje apoštol vyššie sily duše, rozum a svobodnú vôľu. Slovom duša však nižšie sily, ktoré viacej so smyseľnosťou súvisia. Teda celý človek podľa duše i tela, v myslení i vo svojich citoch a vzrušeniach, má byť nepoškvrnený.