Kántrová sobota vo Veľkom pôste. Jarné kántry. Sabbato Quattuor Temporum Quadragesimæ. Evanjelium (Mt 17, 1-9)

Za onoho času vzal si Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a viedol ich osve na vysoký vrch. Tam sa premenil pred nimi. Tvár mu zažiarila ako slnko, jeho rúcho zbelelo ako svetlo. A hla, zjavili sa im Mojžiš a Eliáš a shovárali sa s ním. Vtedy sa ozval Peter a hovoril Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, spravíme tu tri stánky, tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. Kým ešte hovoril, hľa, jasný oblak ich zaclonil a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie. Jeho počúvajte! Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. Potom pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: Vstaňte a nebojte sa! Keď pozdvihli svoje oči, nikoho iného nevideli, iba samého Ježiša. Keď potom sostupovali s vrchu, Ježiš im prikazoval: Nikomu nehovorte o videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych!

O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“[1]

[1] Mk 9, 2–9; Lk 9, 28–36; 2 Pt 1, 16–18.

A po šiestich dňoch vzal Ježiš: Petra a Jakuba a jeho brata Jána, a viedol ich osve na vysokú horu[1], a premenil[2] sa pred nimi. I zaskvela sa mu tvár ako slnko, jeho šaty však zbelely, jako sňah.[3] A hľa, zjavili sa im Mojžiš a Eliáš[4], a shovárali sa s ním. Tu premluvil Peter a riekol Ježišovi: Pane, dobre je nám tu byť, ak chceš, spravíme tu tri stánky: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. Kým ešte mluvil, hľa, svetlý oblak zatienil ich; a hľa, hlas z oblaku riekol: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám svoje zaľúbenie; jeho poslúchajte: Keď to učeníci počuli, padli[5] na svoju tvár a veľmi sa báli. I pristúpil Ježiš a dotkol sa ich, a riekol im: Vstaňte a nebojte sa. A keď pozdvihli svoje oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša. A keď sostupovali s hory, prikázal im Ježiš a riekol: Nikomu nepovedzte o videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.

[1] Niektorí sv. otcovia myslia, že to bol Tábor.
[2] Gr.: prepodobnil. Dľa sv, Lukáša stalo sa to v noci.
[3] Gr.: ako svetlo. Ako prv pri nastúpení verejného úradu, tak teraz pri nastúpení umučenia Boh vydáva svedectvo o P. Ježišovi, a to pred jeho troma najvýbornejšimi apoštolmi.
[4] Zákon a proroci v svojich predstaviteľoch.
[5] Smrteľník neznesie zjav slávy nebeskej. A tu neukázal P. Ježiš svoju slávu božskú, ale len tú, ktorá mu patrí jako človeku.