Plesajte Bohu, nášmu pomocníkovi; výskajte Bohu Jakuba! Vezmite veselý žaltár a citaru, na začiatku mesiaca zatrúbte trúbou. Lebo také je ustanovenie v Izraeli a taký príkaz Jakubovho Boha. V Jozefovi ten zákon ustanovil, keď vychádzal zo zeme egyptskej. Počul reč, ktorú nepoznal.
Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, jasajte Bohu Jakubovmu. Vezmite harfy, udrite na bubon, na ľúbu lýru a citaru. Zatrúbte rohom pri nove mesiaca i pri jeho splne v deň našej slávnosti. Lebo také je nariadenie pre Izrael a zákon Boha Jakubovho.
Plesajte Bohu, nášmu pomocníkovi: výskajte Bohu Jakubovmu. Začnite spev, a dajte zavznieť bubnu: príjemnej harfe a citare, Trúbte na nový mesiac trúbou [Nový mesiac siedmeho mesiaca slávili Izraeliti sviatočne ako deň najprísnejšieho odpočinku obetami. Na tento deň trúbievali na trúbe (vlastne na baranom rohu, sofar zvanom).] na znamenitý deň slávnosti vašej. Lebo je to ustanovenie v Izraeli: a taký zákon Boha Jakubovho. Na svedoctvo [Dobrodení Božích a proti Izraelovi.] to ustanovil v Jozefovi, keď vychádzal z egyptskej zeme: keď slyšal jazyk, ktorý neznal. [Reč, akú Izrael dosial neznal, má teraz slyšať. Hebr.: Reč počujem, ktorú neznám (t. j. reč v obyčajnom mluvení znejúcu, ale nadprirodzenú), reč Božiu.]