Za onoho času povedal Ježiš zástupom židovským: Ja som ten živý chlieb, ktorý som sostúpil s neba! Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré (obetujem) za život sveta. Tu sa Židia začali hádať medzi sebou a hovorili: Akože nám tento môže dať jesť svoje telo? Ježiš im odpovedal: Veru, veru, hovorím vám, ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život (večný). (Len) kto je moje telo a pije moju krv, má (v sebe) život večný, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Ja som chlieb živý, ktorý som sostúpil s neba. Kto bude jesť z toho chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo svetu na živobytie. [Tým nebeským pokrmom bude to isté moje telo, ktoré dám v obetu, aby ľudia večne žili.] Tedy sa dohadovali Židia medzi sebou a riekli: Jakože nám tento môže dať jesť svoje telo? [Toto je dôkazom, že slová Spasiteľove treba brať doslovne o jedení jeho tela, lebo ináč Spasiteľ by bol musel povedať Židom: Mýlite sa, tu je reč o viere, a nie o skutočnom požívaní môjho tela.] Preto riekol im Ježiš: Veru, veru, povedám vám: Jestli nebudete jesť telo Syna človeka a piť [Spasiteľ nielen že ich nevyrazil z ich mienky, ale ich v nej ešte utvrdzuje.] jeho krv, nebudete mať v sebe života. Kto jie moje telo a pije moju krv [Poneváč v živom tele je i krv, preto dostačí prijímať len pod jedným spôsobom.], má život večný, a ja ho vzkriesim v posledný deň.