Bratia! Každý veľkňaz, vyvolený zpomedzi ľudí, je ustanovený za zástupcu ľudí pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy. A taký (veľkňaz) môže zhovievavo posudzovať tých, čo sú nevedomí a blúdia, lebo aj sám podlieha slabostiam. Práve preto je povinný prinášať obety za hriechy, a to ako za ľud, tak aj za seba. Nikto si však nemôže osobovať túto hodnosť, ak ho Boh nepovolal ako Árona. Ani Kristus neoslávil sám seba veľkňazskou hodnosťou, ale ten, ktorý mu povedal: Syn môj si ty, ja som dnes splodil teba! A inde hovorí: Ty si kňazom naveky na spôsob Melchizedecha!

Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti.[1] A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám[2], len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom[3], ale ten, ktorý mu povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil;" ako aj na inom mieste hovorí: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."[4]


[1] Kňazi i veľkňazi sa volili spomedzi ľudí, teda hriešnikov, a tak museli prinášať obety za ľud i za seba.
[2] Kňazskú hodnosť si nik nemôže nárokovať, iba koho Boh povolá ako kedysi Árona (Ex 28, 1; Nm 3, 10 a i.). Aj samého Ježiša Krista, ktorého zrodil ako svojho Syna (Ž 2, 7), Boh urobil veľkňazom, ale nie na spôsob Árona, ale na spôsob Melchizedecha (Ž 110, 4).
[3] Porov. Ž 2, 7.
[4] Porov. Ž 110, 4.

Lebo každý z ľudí vybraný veľkňaz za ľudí býva postavený[1] v ich záležitostiach u Boha[2], aby prednášal dary a obety za hriechy, ktorý by mohol mať útrpnosť[3] s tými, ktorí sú v nevedomosti a v blude, keďže i on sám je obkľúčený slabosťou: a preto musí jako za ľud, tak i za seba samého obetovať za hriechy.[4] A nikto si neosobuje tej hodnosti, iba kto je povolaný[5] od Boha, jako Áron. Tak i Kristus neoslávil[6] sám seba, aby bol veľkňazom, ale ten, ktorý mu riekol: Syn môj si ty, ja som ťa dnes splodil. Ako i na druhom mieste hovorí: Ty si kňazom na veky podľa obradu Melchizedechovho.


[1] Kňaz je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Boh si vyberie kňaza, ale vždy z ľudí, a to za ľudí, t. j. na ich prospech a namiesto nich.
[2] Hlavnou úlohou kňazovou je obetami smierovať Boha hriechom obrazeného. A tak pred Bohom kňaz predstavuje ľudí, pred ľuďmi predstavuje Boha.
[3] Grécky: aby mohol byt shovievavý, jako predstaviteľ Boha pred ľudom; keď na sebe samom vidí, jako ľahko je zhrešiť, aký slabý je človek.
[4] Práve preto, lebo kňaz je slabým, krehkým človekom, je i hriešny, a tak najprv musí obetami smieriť Boha so sebou a len potom s ľudom, ako to robieval hlavný kňaz v starom zákone.
[5] Druhé, čo sa požaduje u kňaza, je: aby ho Boh povolal za kňaza, jako kedysi Árona a jeho pokolenie. Že Boh vyznačil Krista za kňaza, to sv. Pavel dokázal už v hl. 2., v. 14—18. a dokazuje v nasledujúcich veršoch.
[6] Neosoboval si slávu, ktorá mu nepatrila, neučinil sa sám kňazom.