Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej^[1], pýtal sa svojich učeníkov:^[2] "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Oni vraveli: "Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov." "A za koho ma pokladáte vy?" opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." Ježiš mu povedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv^[3], ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi."^[4]

^[1] Cézarea Filipova je 40 až 48 km severne od Betsaidy na úpätí Hermonu.
^[2] Mk 8, 27–30; Lk 9, 18–21.1
^[3] "Telo a krv" je výraz, ktorý označuje "človeka".
^[4] Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky Kéfá, po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale. Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obrazne označuje skutočnú úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu v Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi (Jn 21, 15–17).

A prišiel Ježiš na strany Cezaree Filipovej^[1] a opýtal sa svojich učeníkov a riekol: Za koho vydávajú ľudia Syna človeka? Oni však riekli: Jedni za Jána Krstiteľa, iní zas za Eliáša; iní zase za Jeremiáša, alebo za jedného z prorokov.^[2] Riekol im Ježiš: A vy za koho ma vydávate? Odpovedal Šimon Peter a riekol: Ty si Kristus^[3], Syn Boha živého. Tu odpovedal Ježiš a riekol mu: Blahoslavený si, Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv^[4] nezjavily to tebe, ale môj Otec, ktorý je na nebesách. A ja ti povedám, že ty si Peter^[5], a ha túto skalu vystavím svoju cirkev, a brány pekelné^[6] ju nepremôžu. A tebe dám kľúče^[7] od kráľovstva nebeského. A čokoľvek sviažeš na zemi, bude sviazané i na nebesách; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané i na nebesách.

^[1] Cezarea Filipova, mesto na úpätí Libanona, blízo prameňov Jordána. Predtým volalo sa Paneas, ale Filip, vladár, dal ho zväčšiť a na oslavu cisára Tiberia dal mu meno Cezarea, a poneváč boly dve Cezaree, túto pomenovali Filipovou.
^[2] Židia so silným hmotárskym náterom to, čo proroci predpovedali o sláve Mesšiášovej a o jeho nadprirodzenom kráľovstve, brali v smysle hmotnom, a preto o Messiášovi si namysleli, že bude veľkým vodcom, že premôže pohanov, založí svetské, na celú zem sa rozprestierajúce kráľovstvo, v ktorom oni, t. j. Židia, budú pánmi: Preto zväčša neuznali P. Ježiša za Messiáša, ale poneváč činil zázraky, držali ho za jakéhosi Messiášovho predchodcu.
^[3] T. j. ty si Messiáš.
^[4] Telo a krv = prirodzenosť ľudská, rozum ľudský (smýšľanie).
^[5] Peter je slovo grécke = Kéfas aramaiské, po slovensky: Skala.
^[6] Brána je najsilnejšou čiastkou pevnosti, a tu stojí namiesto celého hradu; teda: mocnosti pekelné. Týmito slovami Kristus, ustanovil ho za hlavu cirkvi, tak že po jeho smrti hlavou cirkvi bývajú jeho nástupci na biskupstve rímskom.
^[7] Kto má kľúče, ten je pán; Petrovi do opatery odovzdal cirkev.